cestovanie do Paríža je pre nich malina, ale to, že eiffelovku môžu vidieť uprostred svojej dediny. Nehovoríme pritom o maličkých replikách veže, ktorá je ozdobou a symbolom mesta na Seine, ale o skutočnej Eiffelovej veži, ktorá je až na výškový rozdiel vernou kópiou originálneho diela. Na počudovanie vodičov, prechádzajúcich cez maličkú dedinku, jedného dňa z ničoho nič vyrástla pred súkromným domom na hlavnej ceste.
Jej konštruktér a zhotoviteľ v jednej osobe Vladimír Eperješi k podobnej zábavke nemá ďaleko. Výkresov sa nakreslil a všelijakých konštrukcií narobil dosť ešte na strednej škole. Ako nám prezradil, je absolventom košického železničného učilišťa, ale „vo fachu" nikdy nerobil. Istý čas bol majstrom v trebišovskej Vagónke. „Nikdy som nemaľoval ani nemodeloval, nič také, to skôr manželka. Mňa umelecké spracovanie kovu chytilo, až keď som sa oženil. Najskôr to bolo hobby, ktoré mi neskôr začalo prerastať cez hlavu(smiech). Ako prvú som vyrobil bránu vysokú 9 metrov a ihneď ju kúpili. Odvtedy ich bolo množstvo a predstavte si, pri našom dome je dodnes stará," smeje sa sympatický tridsiatnik.
Asi takto nejako začalo jeho podnikanie v oblasti umeleckého kováčstva, ktoré v dome Eperješiovcov dýcha z každého kúta. Nájdete tu originálne svietniky, zaujímavý dizajn má aj stôl v obývačke, tyč na záclonu, bytové doplnky, nábytok, ba aj vianočný stromček je z kovu. Na prvý pohľad ťažký a chladný materiál si Vlado podmanil a vďaka kreativite mu vdýchol život, čo je nie dané každému.
Ako s úsmevom priznáva, originál eiffelovky v živote nevidel, tak sa pred dvoma rokmi rozhodol si svoj sen splniť - až natoľko, že ju dnes môže obdivovať každý deň a s ním aj všetci, ktorých moderná stavba uprostred klasickej zemplínskej dediny zaujme. „Najväčší problém bol so zháňaním originálnych nákresov, ktoré som dlho hľadal na internete. Chcel som ju urobiť v určitej mierke, aby bola autentická. To, čo vidíte dnes, je presne 50-násobná zmenšenina. Originál meria 324 metrov, tá moja má čosi okolo 7 metrov. Pozostáva z troch častí, ktoré som vyrábal a zváral postupne a napokon sme ich uložili na seba a osadili do 80 centimetrov hrubého betónového základu," vysvetľuje otec dvoch dcér.
Apropó, v obecných záznamoch je ruskovská Eiffelova veža vedená ako normálna drobná stavba, o peripetiách so všetkými možnými úradmi sa radšej nerozširuje.
Vladimír na nej pracoval asi pol roka popri výrobe vecí na objednávku. „Trávil som pri nej takmer každý večer. Stále som narážal na nejaký problém. Keď niečo vidíte na papieri, netušíte, čo vás čaká, keď tomu chcete dať tri rozmery (smiech). Priznám sa, že som to už chcel vzdať a boli časy, keď som už na ňu pľul. Veľkou oporou mi bola manželka. Aj ona by chcela kadečo nové do domu, ale muselo to počkať - videla, že som do toho zažratý," hovorí.
Po stovkách hodín práce napokon dielo najskôr zložili na dvore, neskôr ho po častiach preniesli na priečelie. „Viem, že to bolo presne v tú sobotu, keď zomrel Ján Pavol II. Povedal som si, že to bude na jeho počesť, bol to úžasný človek," zvážnie Vladimír.
Dielo odvtedy púta pozornosť náhodných turistov. Eperješiovci si už zvykli na zvedavé otázky aj šťukanie fotoaparátov. Krádeže sa neboja, ruskovská eiffelovka totiž váži asi dve tony a keďže na ňu nainštaloval aj žiarovky, v noci svieti naširoko - naďaleko. Šikovný umelecký kováč zatiaľ oddych neplánuje - manželka na neho oprávnene tlačí, aby vyrobil bránu aj pred vlastný dom! Podľa oboch manželov to určite nebude klasika, ale niečo zvláštne, čo nemá nikto. Medzi tým Vlado Eperješi špekuluje o ďalšej raritke - čo tak Socha slobody? Ako prezradil, hľadanie na internete už začalo...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
