a Jozef Branecký (86) iba od roku 2001, predtým bol desiatky rokov ich život spätý s Prešovom. Adelin dedo pochádza z Podolínca, babka z Ličartoviec.
"Adelkina mama Mária ešte vyštudovala základnú školu v Prešove, potom však odišla do Bratislavy študovať školu umeleckého priemyslu, zvábila ju keramika. V Bratislave sa aj vydala," povedala nám pani Mária Branecká, ktorá v minulosti pôsobila v administratíve, v učtárni. Podobne ako jej manžel, ktorý však pričuchol aj k umeniu. Konkrétne k spevu. "Začínal som v roku 1954 v rozhlasovom zbore v Košiciach u dirigenta Karla Chamrata. O rok na to som prišiel do Prešova, kde som nastúpil na miesto riaditeľa mliekárne," vraví pán Branecký, ktorý v šarišskej metropole nastúpil cez konkurz do učiteľského speváckeho zboru Moyzes, ktorý dirigoval Gabriel Popovič. Ten mu dával aj súkromné hodiny spevu. V roku 1976 začal J. Branecký spievať v súbore Tatrín, kde pôsobil aj ako organizačný vedúci.
Ešte v roku 1966 nastúpil popri zamestnaní aj do zboru v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Profesionálne sa však spevu odmietol venovať: "Robil som konkurz a veľmi chceli, aby som nastúpil ako sólista, ale plat bol veľmi slabý." Ako riaditeľ mliekárne a neskôr Domácich potrieb zarábal pán Branecký viac než 1 200 korún mesačne, ktoré mu ponúkali v divadle. Na plný úväzok prešiel do DJZ, až keď bol na dôchodku. "Potom ma používali aj na malé roličky, ako bol napríklad Vlastek v Poľskej krvi."
Dodnes si spomína na kolegov, akými boli Volčko, Prieložný, Senko, Kušnierová či Rančík. "Všetci sme mali kamarátske vzťahy," spomína. Jozef Branecký v Prešove založil skupinu sólistov Ária, v ktorej bolo 5 až 6 spevákov (napr. Marta Gurská) a klaviristka Klára Gancerová. Pani Braneckú múza nepohladkala. "Som antitalent v speve, nemám sluch," poznamenala.
Starí rodičia Adely Banášovej svojej vnučke fandia. Boli tiež pravidelnými divákmi šou Slovensko hľadá SuperStar. "Zo začiatku sme boli rozpačití a sklamaní. Tie kastingy boli nanič," povedal J. Branecký. "Postupne to naberalo na obrátkach a zlepšovalo sa to. Teraz je to výborné."
Pred prešovsko-bratislavským finále tipovali za víťazku Prešovčanku Katku Koščovú, ktorá sa napokon stala SuperStar. "Rozdiel medzi ňou a Martinou je markantný," povedal pán Branecký. Starí rodičia pozorne sledujú úspech Adely Banášovej. "Nemali by sme ju chváliť, lebo je naša vnučka, ale je pohotová a vtipná a nie sú to plytké gagy," povedal jej dedko.
Podľa neho sa Adela vypracovala v relácii Fun rádia Fun fatal. Slovensku sa stala známejšia po účinkovaní v Sedem s. r. o. "Každý si myslí, že do tej relácie ju dostal otec. V skutočnosti to bolo tak, že moderovala jednu akciu, Zlatý klinec, kde si ju všimol dramaturg Dančiak mladší, ktorý chcel reláciu omladiť. Tam sa jej však nepáčilo, každý týždeň chcela odísť preč. Dohovárali sme jej, nech vydrží," komentuje moderátorské kroky svojej vnučky J. Branecký.
"V škôlkárskom veku odišli rodičia s Adelkou a Riočkou do Berlína. Nechcela tam chodiť do škôlky, hovorila: ´Ja tam nejdem, tam sú Nemáci´. Mali tam však vynikajúcu učiteľku, a tak tam neskôr chodila veľmi rada. Tam sa naučila perfektne nemecky," spomína babka.
Adela má staršiu sestru, v duchu tradície pomenovanú Mária. Narodila sa v Prešove, dnes pôsobí v Mníchove na medzinárodnom patentovom úrade. "Vo Vrbovom sme mali chalupu a tam babka celé leto učila Riočku na rozdielové skúšky. Koľkokrát sa stalo, že Riočka na niečo nevedela odpovedať, a z vedľajšej izby na to odpovedala Adélka."
Mimochodom, manželia Braneckí bývali v Prešove blízko Humeňanských. Budúca finalistka Slovensko hľadá SuperStar sa tam hrávala na dvore. S jej otcom spájajú Jozefa Braneckého aj hudobné spomienky, keď Július Humeňanský občas chodil vypomáhať tvrdiť muziku do Tatrína. Pán Branecký si spomína aj na malú Petru Humeňanskú a jej sestru Janu. "Poobede som si ľahol spať a ony výskali a pišťali na dvore. No nechal som ich tak, nech vystrájajú, lebo boli zlaté."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
