spoločnú Československú republiku. Svoju bohatú športovú kariéru potom zavŕšila na ZOH v japonskom Nagane v roku 1998. Aktívne sa celkovo zúčastnila na piatich hrách, keď vynechala len ZOH v Calgary v roku 1988. Pripomeňme si v krátkosti účinkovanie najlepšej slovenskej sánkarky na týchto vrcholných podujatiach.
Všetko sa to začalo v roku 1980 v americkom Lake Placid.
"Účasť na tejto olympiáde som si vybojovala po tvrdých nominačných kritériách, keď som musela byť do šiesteho miesta na ME. Podarilo sa mi to na poslednú chvíľu, pretože ešte po druhej z troch finálových jázd som bola na siedmej priečke. Tým, že to bola moja prvá olympiáda a bola som ešte dosť mladá, určite na ňu nikdy nezabudnem. Stále mám na to veľmi pekné spomienky. Vidieť na vlastné oči celý kolektív športovcov a fandiť im, je úžasné. My športovci sa poznáme viac-menej len z novín a potom, keď sa stretneme na nejakom vyhlásení. Preto sme sa prakticky až na olympiáde mohli bližšie spoznať. Bolo fantastické vnímať tú atmosféru a mali sme možnosť vidieť aj iné športy. To sú všetko spomienky, na ktoré sa nezabúda. Boli tam vytvorené dobré podmienky, vrátane ubytovania, ktoré bolo dosť kritizované," rozhovorila sa niekdajšia vynikajúca sánkarka, ktorá je v súčasnosti predsedníčkou olympijského klubu Vysoké Tatry a zároveň aj mládežníckou trénerkou. Aj na ZOH v Sarajeve z roku 1984 spomína len v tom najlepšom.
"Vzhľadom k tomu, že to bolo blízko, už pred OH sme mali možnosť chodiť na tú dráhu trénovať. Tým, že to bolo v slovanskom štáte a aj tá reč je nám veľmi blízka, mali sme tam vytvorené veľmi príjemné prostredie od domácich organizátorov i pracovníkov na dráhe, ktorí fandili viac nám, ako ktorýmkoľvek iným športovcom. Cítili sme sa tam skoro ako doma," zalistovala v pamäti M. Jasenčáková, ktorá sa na nasledujúcich hrách v Calgary nepredstavila a zúčastnila sa až ZOH vo francúzskom Albertville v roku 1992.
"Boli to dosť rozdelené olympijské hry, pretože každý šport bol niekde inde. Ani sme to ako OH veľmi nevnímali, lebo jednotlivé športové odvetvia boli od seba dosť ďaleko. Keď sme chceli vidieť iný šport, museli sme zísť dole z kopca do údolia na ďalší kopec asi 50 kilometrov."
O ZOH v Lillehammeri sa hovorí ako o najsrdečnejších hrách. Potvrdzujú to i slová generálnej sekretárky slovenského zväzu sánkárov. "Diváci v Nórsku vytvorili vynikajúcu atmosféru, fandili všetkým športovcom. Naviac vyšlo krásne počasie, keď bolo slnečno, mrazivo a množstvo snehu. Pre nás to boli o to emotívnejšie OH, pretože sme po prvýkrát reprezentovali samostatné Slovensko. Aj pre mňa to bol najväčší motív, prečo som chcela štartovať i na tejto olympiáde," objasnila sánkarka, ktorá zavŕšila svoju kariéru v Japonskom Nagane o štyri roky neskôr.
"Do Japonska som išla najmä preto, že ma motivovalo to, že to bola vzdialená krajina, v ktorej som dovtedy nikdy nebola," ukončila svoje rozprávanie M. Jasenčáková, ktorá svoj najlepší výsledok zo ZOH zaknihovala v Lake Placid, kde skončila na deviatom mieste.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
