Kto je u nás vlastne diskriminovaný?
Pred niekoľkými dňami som navštívila jednu rómsku osadu. Vraj jej obyvatelia nie sú spokojní s prácou komunitného centra, ktoré pôsobí v ich obci. Vraj majú problémy s rasovou neznášanlivosťou a diskrimináciou zo strany vedúcich predstaviteľov tejto organizácie.
Samozrejme, najprv som oslovila predstaviteľa jednej rómskej politickej strany a opýtala som sa ho, či niečo o tomto probléme vie. Ten mi "potvrdil" takúto nespokojnosť Rómov bývajúcich v osade, avšak žiadne konkrétne skutočnosti uviesť nevedel, navyše ma požiadal, aby som jeho meno nikde nespomínala. Jednoducho povedané, chce zostať v dobrom svetle na oboch stranách.
Navštívená osada bola takmer ľudoprázdna, malé deti sledovali buldozér, ako vyhrabuje zeminu. To robotníci z majoritného obyvateľstva pracovali na výstavbe kanalizácie a hygienických zariadení - práčovne a spŕch pre Rómov bývajúcich v tejto osade.
O spomínanom probléme nikto nič nevedel, všetci opýtaní boli spokojní. Cestou z osady ma však dobehol jeden z jej obyvateľov a rozrozprával sa o svojich "starostiach." A o akých! Vraj sú diskriminovaní, pretože na rómsky sviatok mali mať diskotéku a riaditeľ komunitného centra ju nezorganizoval, že za osprchovanie v centre musia zaplatiť pätnásť korún... a podobné "starosti", aké by väčšina z nás považovala za malichernosti. Pomyslela som si, že by som bola rada, keby aj mňa iba takéto veci trápili.
Keď som tak rozmýšľala, o akú diskrimináciu vlastne ide, spomenula som si na príhodu, ktorá sa mi stala nedávno. Nastupovala som do mestskej hromadnej dopravy a už vo dverách sa ma pokúsilo okradnúť malé Rómča. Upozornila ma na to pani, ktorá sa na dieťa rozkričala a zabránila krádeži. Chlapča malo okolo 7-8 rokov. Prevážalo sa na trolejbuse a zjavne skúšalo, kedy sa mu podarí niečo ukradnúť. Namiesto toho, aby sedelo v škole a vzdelávalo sa.
Spomenula som si aj na to, ako sa v našich školách deťom, ktoré verejnými dopravnými prostriedkami dochádzajú z priľahlých obcí do mestských škôl prepláca cestovné za cestu do školy. Ide väčšinou o rómske deti, ktorým, aj keď sa v škole neukážu celý mesiac a "vzdelávajú" sa doma pri televíznych obrazovkách alebo "naberajú prax" v mestských dopravných prostriedkoch preplatí neprecestované cestovné.
Kladom vyplácania cestovného však je aspoň taká maličkosť, že rodič po niekoľkých rokoch školskej dochádzky konečne zistí, kto je triednym učiteľom jeho ratolesti. Nevyplývajú všetky problémy rómskej komunity z ich nevzdelanosti?
Štát uvedené peniaze vypláca z objemu prostriedkov, na ktoré sa všetci skladáme vo forme daní, odvodov, poplatkov… Kto je vlastne v tomto štáte diskriminovaný?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
