druhý zomrel náhodou, keď so svojim autom zastavil neďaleko miesta činu. Ako sa udalosti odohrali, Korzáru vypovedala 23-ročná Anka, ktorej strely zasiahli nohy.
"V ten večer prišiel Roman za mnou domov. Potom sme išli ku Patrikovi, kde sme riešili veci ohľadom mojej diplomovej práce. A potom sme išli k tej Astre. O štvrť na desať sme odchádzali od Patrika a ešte viem, že som pozerala na hodinky a myslela si, že či bude ešte niečo otvorené. Tak sme sa tam k tej Astre išli aspoň pozrieť. Chceli sme si dať pizzu a kofolu. Zaparkovali sme tam na rohu, ako je ten "Janko" (pohostinstvo na Urbánkovej - pozn. red.). Mne sa zdalo, že sa tam nesvieti, že je tam tma. Tak som vystúpila z auta a hovorím: Idem sa ja pozrieť, či majú otvorené. V tom momente, ako som vystúpila z auta, všetko sa zbehlo veľmi rýchlo. Možno, že sa to zomlelo len počas tridsiatich sekúnd?" začala rozprávať sympatická mladá žena.
Keď začala paľba, spočiatku si myslela, že niekde vybuchujú petardy. No keď sa zvuky blížili, pochopila, že je zle. Vzápätí jej došlo, že sa ozýva streľba zo samopalov a strely smerujú k nim. Rovnakom okamihu jej projektily prevŕtali lýtka. "Ešte som si stihla sadnúť do auta. Videla som, že sa niečo stalo, to auto tam narazilo do stĺpa. Chcela som povedať, poďme stade preč! No potom, čo som si sadla, videla som, že sklá sú prestrelené. Roman už mal prestrelenú hlavu," hovorí Anka so slzami v očiach.
Keď videla, že jej priateľ je vážne zranený, vyšla z auta a začala kričať. Podľa jej slov, boli v priebehu jednej minúty na mieste policajti. "No najprv išli k tomu mafiánovi. Kričala som, že aj my máme zraneného. Ja som sa necítila až tak zle, ale Roman tam dodýchaval. Prvá sanitka prišla možno po pätnástich minútach. Asi šiesti ľudia, čo tam prišli, volali znovu, pomáhali nám. Sanitka stále nechodila, samotní policajti sa čudovali, ako je možné, že to tak dlho trvá. No a potom prišla iba jedna. Pozreli na Romana, vybrali ho z auta a začali oživovať. Potom k nám prišlo asi dvadsať mafiánov a začali do nás skákať, že prečo prvého ošetrujú jeho, že tamten v aute tiež dýcha," opisuje akoby druhé dejstvo zlého sna zranená študentka. Mohutní vyšportovaní muži nútili záchranárov venovať sa najprv ich priateľovi. Roman ešte dýchal, mal otvorené oči, no zaliate krvou. Kým prišla druhá sanitka, Anke obviazali nohu remeňom.
O tom, že jej priateľ Roman zomrel, sa Anka dozvedela od lekárov v nedeľu ráno. Bolesť v srdci pohltili všetky fyzické zranenia, nohy pre ňu teraz nie sú dôležité. Pri každej spomienke na Romana sa jej tisnú slzy do očí. "Romana poznalo veľa ľudí. Ja sa s ním poznám šesť rokov. Zoznámili sme sa v práci, mali sme sa radi, trvalo to šesť rokov. Veľmi sa tešil na moje promócie. Celý čas bol pri mne, podporoval ma v štúdiu. Pomáhal mi v začiatkoch, keď som mala problémy a tešil sa, že to už budem mať všetko za sebou. Utešoval ma, že všetko dobre dopadne. Roman by pomohol každému. Ja som nebola iba Romanova spolujazdkyňa, bola som jeho priateľka, milovala som ho! Bol veľmi spojený so svojou mamou. Stále je pomáhal, bol to jej jediný syn. Tešila sa, že ho ožení. Bol taký veselý. Nepoznám človeka, ktorý ho poznal a nemal rád."
Anka nevie nič o mafii, Eštoka nepoznala, jeho meno doteraz nikdy nepočula. Nešťastná zhoda okolností ju pripravila o lásku. No v tom nešťastí mala viac šťastia. Guľky našťastie kosti nezasiahli a rany sa dobre hoja.
Autor: tnt
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
