Keď čakala na Lochnesskú príšeru, foťák jej vypovedal poslušnosť

Košičanky Lucia a Marta sú spolužiačky zo strednej školy. Po maturite sa dievčatá z ročníka rozpŕchli kde-kade a väčšinou stratili jedna na druhú kontakt. Stará ľudová múdrosť má ale pravdu, ak tvrdí, že svet je malý a ľudia, ktorí sa majú stretnúť, sa určite niekde zídu. Presne to sa stalo aj Lucii, ku ktorej na jednej z londýnskych ulíc pristúpila mladá dáma.

"Bolo to popoludní, keď som sa vracala z práce," spomína Lucia na nevšedný zážitok. "Vtedy ku mne pristúpila, pre mňa v tom okamihu neznáma žena a povedala: ´Si to ty, alebo mám vidinu?´ Horúčkovite som hútala, kam ju zaradiť. Šesť rokov, čo žijem vonku, je predsa len šesť rokov. Pre druhých, aj pre mňa. Za ten čas sa toho veľa zmení. Zadívala som sa na tú ženu pozornejšie a podľa jej rysov sa mi začala z pamäte vynárať spolužiačka Marta. Bola to skutočne ona."

To, že Marta býva vo Veľkej Británii, sa Lucia dozvedela hneď, keď si dievčatá sadli na kávu a babské klebety. Marta zmenila pôsobisko v Košiciach za hlavné mesto Škótska kvôli priateľovi. Zatiaľ dočasne, no ktohovie, či raz v tejto krajine nezakotví natrvalo. Slovo dalo slovo a keď sa dievčatá rozchádzali, okrem výmeny telefónnych čísel sa dohodli na Luciinej návšteve u Marty. Keď sú obe v cudzine, nech sú aspoň chvíľku spolu. V Škótsku Lucia zatiaľ nebola, a tak je jasné, že sa na návštevu ohromne tešila. Dovtedy z počutia vedela len toľko, že je to nádherná krajina známa hlavne škótskymi sukňami, whisky a Lochnejskou príšerou.

Sú pyšní na históriu

"Škótsko je dnes súčasťou Veľkej Británie," začala Lucia so spomienkami na svoj škótsky pobyt. "Leží v severnej časti, pozostáva z niekoľkých regiónov, jeho hlavným mestom je Edinburgh a história siaha asi 8-tisíc rokov dozadu. Poznačená je smutnými etapami v živote tejto krajiny. Inváziami, bojom o nezávislosť, vojnami. Toľko história, ktorú som si narýchlo v brožúrke prečítala, aby som nevycestovala do Škótska celkom nevedomá. O tejto krajine a boji za nezávislosť hovorí i film ´Statočné srdce´ v hlavnej úlohe s Melom Gibsonom."

Let z londýnskeho letiska Heathrow do Edinburghu netrval ani hodinu. Keď sa človek pozrel z okna lietadla na krajinu pod sebou, muselo ho ohúriť množstvo drobných ostrovov a ostrovčekov v okolí. A tiež samotná rozloha Škótska. Cieľom Luciinej cesty bolo hlavné mesto, ktoré sa zvykne prirovnávať k Parížu, pretože je plné historických budov. "Niektoré stavby mi kvôli gotickému štýlu pripomínali náš Dóm sv. Alžbety, čo bolo veľmi milé, že aj v ďalekom svete mám možnosť spomenúť si na rodisko."

Z východu na západ škótskeho hlavného mesta vedie Princes Street. Nádherné je to, že tam na ľudí dýcha história skombinovaná so súčasnosťou aj v podobe reštaurácií a barov, kde si môžete sadnúť na dobrú kávu. Mimochodom, podľa Lucie tam majú aj kapučíno, takže to nie je len káva Talianov, ako si niekto možno mylne myslí.

"K najkrajším pamiatkam Edinburghu patrí zámok (Edinburgh Castle - symbolické srdce Škótska), ktorý sa vypína nad mestom a je z neho neuveriteľný výhľad. Traduje sa, že skala, z ktorej je zámok postavený, siaha do bronzovej doby. Zámok ovládali raz Škóti, inokedy Angličania, katolíci, protestanci, vojaci, i kráľovské vojská." Vstup do zámku je z dvora, ktorý bol postavený približne v 18. storočí. Škóti si veľmi chránia dejiny, na každom kroku sa k nim vracajú a pripomínajú ich súčasným i budúcim generáciam. I preto majú množstvo rôznych múzeí, galérií. História je ich národná hrdosť.

Lucia sa dostala i do Národnej galérie. Vstup je zadarmo, ale kto chce, môže dobrovoľne prispieť do pokladnice, ktorá je tam umiestnená. Rozlohou je galéria síce určite jednou z najmenších na svete, ale návštevníci sa majú možnosť pokochať pohľadom na diela maliarov ako sú Van Gogh, Raphael či Monet.

Typické kárované sukne

Chrbtovou kosťou Starého mesta je tzv. Royal Mile, ktorá je akousi spojnicou medzi dvoma veľmi známymi stavbami hlavného mesta: zámkom a palácom. Samotný Edinburgh sa dá rozdeliť na dve časti. Na starú a novú časť. Nové Mesto je charakteristické eleganciou, klasickými fasadámi a širokými ulicami, kde na gajdách vyhrávajú džentlemani v známych sukniach. "Sukne sú vyrobené zo súkna a majú rôznu kombináciu farieb podľa rodokmeňov. I keď napohľad vyzerajú ako obyčajné káro, aké u nás ako veľmi módne nosili kedysi naši starkí, v skutočnosti sú drahé. Ich cena sa pohybuje v prepočte aj okolo desiatok tisíc korún."

Mnohé rody, ako sa Lucia dozvedela, majú vlastný TARTAN, teda súkno, z ktorého sa sukne vyrábajú. Farby a vzory sa odlišujú, podľa toho ľudia rozoznávajú svoj rodokmeň. Tartanova explózia začala približne v roku 1800, takže už má svoju tradíciu. Kto si nie je istý, ku ktorému rodokmeňu patrí, nič ľahšie, v Škótsku existuje Tartan Clan Centre, archív so všetkými škótskymi priezviskami, pomocou ktorých sa dá zistiť, ktorý je pre tú alebo onú rodinu ten pravý. Lucia ľutuje, že sa jej nepodarilo dostať sa na žiadnu svadbu. Možno až na Martininu. Pre cudzinca musí byť trochu zvláštne vidieť svojím spôsobom dve nevesty, keďže obaja partneri sú v sukniach.

Druhý Salzburg

"Uvažujem o tom, že v lete by sa chcela znovu do Edinburghu pozrieť. Vtedy tam totiž býva festival. Volá sa Edinburg festival, i keď v skutočnosti ide naraz o šesť festivalov roztrúsených po hlavnom meste Škótska. Najstarším a najznámejším je Medzinárodný festival, ktorý sa začal v roku 1947, teda v období, keď sa Európa začala zotavovať z rán druhej svetovej vojny. Jedným zo zakladateľov bol Rakúšan Rudolph Bing."

Keď sa R. Bing s priateľom, operným spevákom, prechádzali po Princess Street, uvedomili si, že mesto im veľmi pripomína rakúsky Salzburg, keďže aj v Edinburgu je na kopci zámok. Na prvom festivale účinkoval filharmonický orchester z Viedne a mal taký neuveriteľný úspech, že tradícia festivalu bola odštartovaná. V súčasnosti naň prichádzajú ako diváci tisícky ľudí, niekedy je ich údajne až 400-tisíc, ktorých zabávajú umelci hudbou, operou, divadlom, tancami.

Lístky sa začínajú predávať už v apríli a neraz sú za mesiac vypredané. Ak by sa teda niekto chystal na tento festival, podľa Lucie je najvyšší čas zabezpečiť si lístky, ktorých cena sa pohybuje od 6 do 60 libier.

Obluda sa neukázala

"Popri sukniach je určite druhou atrakciou Škótska whisky. Tá mi ale nechutí, a tak sa sa pri návšteve o jej degustáciu ani nepokúsila. Veľmi som sa ale tešila na návštevu určite úžasnej atrakcie, známeho Lochnesského jazera, kde údajne žije Lochnesská príšera. História jej existencie sa datuje vraj až do rokov 565 pred Kristom."

V roku 1951, ako sa Škóti chvália, sa ju istému šťastlivcovi dokonca podarilo odfotografovať. Potom nasledovali ďalšie snímky. O túto záhadu rástol aj záujem filmových spoločností, ktoré sa rozhodli nakrútiť o nej film. Iní sa snažia tento fenomén aspoň vysvetliť. "Tretia skupina si myslí, že je krásne nevedieť pravdu. Jednoducho tvrdia, že Lochnesská príšera existuje a hotovo. Ja nemôžem povedať vôbec nič. Mne sa, ako to platí v Murphyho zákonoch, pokazil fotoaparát, takže som si nemohla nič z tejto návštevy cvaknúť. Ešte dobre, že sa žiadna obluda neukázala, inak by som bola veľmi nešťastná. A tak som sa len pozerala na obyčajnú vodu, takmer podobnú tej, čo máme v jazere na Sídlisku nad jazerom. Akurát, že bolo väčšie..."

Keď je reč o vode, Škótsko má veľa jazier, riek a kanálov, preto sa právom radí ku krajinám s pestovaním rôznych vodných športov. Na svoje si tam prídu milovníci lyžovania, kanoe, rybárčenia, ale vďaka horám aj vyznavači paraglaydingu, horolezectva či vzdušného lyžovania. Lucia v Škótsku pobudla málo času na to, aby stihla spoznať celú krajinu. To je jednoducho nemožné. Tvrdí však, že aj za ten krátky čas sa do tejto krajiny zamilovala.

Pôsobila na ňu priateľsky a pritom na každom kroku cítiť hrdosť Škótov, ktorí kladú dôraz na to, odkiaľ pochádzajú a kam smerujú. Fascinoval ju tiež typický ťahavý škótsky prízvuk. Chlapci už menej, lebo sú síce sympatickí, ale tí naši sú údajne krajší.

A už vôbec sa Lucia nestretla so žiadnym škrobstvom, aj keď o Škótoch letí na túto tému veľa žartov. Všetci boli milí, úslužní, usmievaví.

Pamiatky i osobnosti

Škótsko je krajina, ktorá si zaslúži obdiv a návštevu. Či už kvôli vynálezom alebo osobnostiam, ktoré svetu dalo. Určite k nim patrí Arthur Conan Doyle, ktorý študoval v hlavnom meste Edinburghu medicínu, ale známy je predovšetkým ako autor kníh o dobrodružstvách Sherlocka Holmesa. Tento fenomenálny detektív sa z knižnej podoby dostal aj do filmovej. Keď sme pri filme, kto by nepoznal doteraz zvodného herca Seana Conneryho, hrdiaceho sa titulom rytiera? Ľudia si určite spomenú i na film Highlander s hercom Christopherom Lambertom, o nesmrteľnom bojovníkovi voči zlu, ktorý sa nakrútil práve v Škótsku.

V dejinách má svoje miesto tiež William Wallace, ktorý sa narodil v Borne Elderslie blízko Paisley. Je to jedna z najväčších postav dejín Škótska v boji za nezávislosť. Doteraz ho škótsky národ považuje za Strážcu svojej krajiny a snaží sa napraviť to, čoho sa dopustili predkovia, keď ho za peniaze vypísané na jeho hlavu zradili a bol potom popravený. Dnes je v Škótsku na jeho pamiatku postavený nádherný Wallaceov Monument, obľúbené miesto turistov. "William Wallace má svojich nasledovníkov aj v reále. Pravda, už len ako atrakcie. S jedným takým som sa dala vyfotografovať, aby som mala pamiatku, a tiež aby som prispela na dobrú vec. Peniaze, ktoré sa takto získajú, idú totiž pre tých, čo trpia leukémiou."

Dôvodov navštíviť Škótsko je teda veľa. A zrejme nielen na pár dní. Svedčí o tom aj príhoda, ktorá sa Lucii a Marte stala. Sadli si na krátky odpočinok v jednej zo záhrad a klábosili. Dievčina, ktorá tam obsluhovala, ich chvíľku počúvala. Až tak, že z nej začali mať nepríjemný pocit. "Keď videla naše rozpaky, prihovorila sa slovami: ´Ahojte, som Eva zo Žiliny. Registrovala som vás od prvej chvíle, i keď vám to možno vadilo. Pre mňa ale bolo fajn počuť medzi angličtinou našu reč.´ Vidíte, ten svet je naozaj malý," dodala Eva. Marta s Luciou s ňou úplne súhlasili. Slováci sa naozaj stále viac a viac dostávajú do sveta.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári