Z Kyjevčana, visiaceho hore nohami, vypadol dážď dolárových bankoviek
S prvými slnečnými lúčmi sa neprebúdza len príroda, ale i cirkusanti a kolotočiari, ktorí sa pripravujú na veľké putovania. Kedysi boli rôzne "ringišpíre" a streľnice najmä na dedinách jedinou zábavou detí i dospelých. Dnes ich síce vytláčajú televízory a počítače, ale zase nie úplne. Atmosféra pri kolotočoch je predsa len jedinečná, neopísateľná a našťastie, ani modernou technikou sa nedá celkom nahradiť. A tak i v Košiciach to po tieto dni vyzerá ako v známej pesničke Přijela pouť a lidí proud...
Jedna skupinka kolotočových atrakcií je momentálne na Námestí osloboditeľov, na parkovisku pred Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Druhá skupinka rozložila svoje atrakcie pred amfiteátrom. Zašli sme za ich majiteľmi, aby sme sa čo-to dozvedeli o živote ľudí, ktorí s príchodom jari zbalia časť domácnosti do maringotiek a začne sa ich približne polročný život na kolesách.
Taliansku atrakciu kúpil od Holanďanov
Jaroslav Bradáč a František Mádlé, pôsobiaci na Námestí osloboditeľov, sú síce bratranci, ale donedávna jazdili každý iným smerom. F. Mádlé skôr po cudzine, najmä Holandsku, Taliansku, Ukrajine a prešiel aj mnohé mestá Ruska. J. Bradáč sa presúval najčastejšie po Slovensku. Práve on na začiatku sezóny kolegovi navrhol, či nechce ísť s nimi, aby najprv v slovenských mestách a dedinách predstavil super novinku Evolution. Atrakciu, na ktorú sa tomu, kto má slabší žalúdok, stačí len pozrieť a už mu nie je všetko jedno.
"Slovo dalo slovo, a tak sa Košice stali prvým mestom, kde sme odvážlivcom ponúkli šancu povoziť sa na tomto čude, čo sa krúti všetkými možnými smermi," rozhovoril sa J. Bradáč.
F. Mádlé je na atrakciu Evolution hrdý, aj keď mu nebolo celkom dobre, keď sa rozhodol na nej po prvýkrát sám povoziť. "Riadne to so žalúdkom človeka zatočí, to je fakt. Dá sa to ale zvládnuť. Zatiaľ najmladším, čo sa vozil, bol osemročný chlapec. Okrem môjho syna. Ten má sedem a na atrakcii mu absolútne nič nie je. Najstarším človekom, ktorý si sadol, bol 78-ročný muž a tiež bol nadšený."
Atrakcia je taliansky originál a vlastnili ju Holanďania, s ktorými F. Mádlé rok jazdil po Litve. Mal teda možnosť vidieť, ako ľudia Evolution prijímali. Keď sa presvedčil, že to má efekt, tľapol si s Holanďanmi a krútiace čudo bolo jeho. V Európe sú len tri také a Košice sú prvé, kde sa atrakcia na Slovensku prezentuje.
"Prečo práve vaše mesto? Je to dedičné. Môj otec tu bol najprv pred tuším 20 rokmi a potom pred troma, keď tu predstavil okrem iného Centrifugu a Braky dance. Takže ja som tu musel tiež prísť," dodal F. Mádlé, ktorý je štvrtým pokračovateľom kolotočiarskeho rodu. Jeho syn zatiaľ síce nemá vyhranený názor, ale atrakcie miluje, takže je šanca, že bude nasledovať otcove šľapaje. Keby chcel náhodou rodovú šnúru predsa len pretrhnúť, ešte je tu na prevzatie žezla sedemmesačná dcérka.
Z deda na otca, z otca na syna
"Kolotočovanie je zväčša otázkou prechodu z pokolenia na pokolenie. Deti robia to, čo ich rodičia. Iné prakticky ani nemôžu, veď v tomto svete žijú od narodenia a od rána do večera. Je teda úplne samozrejmé, že sa snažia byť nasledovníkmi," doplnil ho J. Bradáč. Vlastnú rodinu ešte nemá, ale tiež je potomkom kolotočiarov, pretože aj jeho rodičia od jari do jesene putovali po svete. "Vlastne chodia aj teraz. Otec dokonca ide vytvoriť vlastnú kolotočiarsku odnož. Napriek tomu, že veľa času trávime na cestách, nič nám nie je odpustené. Myslím, zo školy a učenia. Ja som síce chodil do gymnázia na troch miestach, ale nakoniec som aj úspešne zmaturoval," dodal J. Bradáč.
A čo deti F. Mádlého. "Dcérka je ešte malá, ale syn musí chodiť do školy. Mám tu i sestru a tá má tiež dve školopovinné deti. Vzdelávanie, kým sme na cestách, riešime tak, že všade s nami jazdí súkromný učiteľ. V zime potom chodia do riadnej školy v mieste trvalého bydliska."
Život na kolesách je podľa J. Bradáča i F. Mádlého zaujímavý, a v podstate presne taký istý ako u ľudí, čo žijú celé roky na jednom mieste. "Máme svoje problémy, povinnosti, lásky, aj keď zväčša sa manželské putá vytvárajú medzi kolotočiarskymi rodinami. Iné baby by sa len veľmi ťažko vedeli tomuto spôsobu života prispôsobiť. A máme ešte jednu veľmi výhodu. Od jari do jesene síce makáme, ale v zime, ak poopravujeme všetko, čo treba spraviť, oddychujeme a zabávame sa," zhodne prehlásili.
Hovorí sa, že kolotočiarska profesia pomaly zaniká, lebo ľudia strácajú o tieto atrakcie záujem. "S týmto problémom sa tiež boríme. Snažíme sa ho však prekonávať tým, že získavame stále niečo nové, čo vyvolá záujem ľudí a túžbu odskúšať si, ako sa v tom vozí. Výhodou tiež je, že ľudia dnes dosť cestujú po svete. Keď v zahraničí vidia Twister či Evolution a dokonca možno na nich aj jazdili, už sú im tieto atrakcie známe. Potom ich zrazu majú tu, doma. Nemusia teda za nimi ísť do Budapešti do Vidám parku alebo do viedenského Prátru," zhodli sa obaja bratranci.
O trvalom usadení sa na jednom mieste neuvažujú. Majú jednoducho "túlavé kolesá." Dnes tu, zajtra tam... Asi je to i tým, že radi stretávajú vždy iných ľudí, s ktorými sú späté rôzne situácie.
Najprv kričala, potom chcela repete
Niekedy je vozenie sa na kolotoči spojené aj s bledou tvárou a vyprázdneným žalúdkom. "V Litve nám mladík takú prácu skutočne pridal. Najzvláštnejšie pritom bolo, že on bol tmavej pleti a von z neho vyšlo niečo neskutočne bieleho," rozosmial sa F. Mádlé.
V Košiciach zase mali asi 18-ročnú slečnu, ktorá na Evolutione veľmi kričala. Najprv si mysleli, že sa jej to páči, preto je taká hlasná. Opak bol pravdou. Mala strach najmä z toho, že klesá dolu hlavou. Neskôr sa priznala, že hoci sa zdola na chod atrakcie pozerala, nezdalo sa jej, že je to až také hrozné.
Na druhý deň prišla dievčina opäť. Veľkú radosť z nej J. Bradáč nemal. Bál sa, že znovu budú musieť prerušiť jazdu. Dievčina sa však len previnilo usmiala a povedala, že jej sa to veľmi páčilo. Najmä po tom, čo o jazde doma premýšľala. A preto sa chce ísť povoziť. Tentokrát všetko v pohode zvládla. Možno sa jej po prvom neúspechu priateľky smiali, že je "bábovka", a tak musela im, aj sebe dokázať, že obraty vo vzduchu v pohode zvládne.
"Úplne najvtipnejšie bolo to, čo sa stalo v Kyjeve," dodal na záver rozprávania F. Mádlé. "Keď kabínka na chvíľku strnulo zastala tak, že človek je v nej dolu hlavou, jednému mužovi vyletelo z vrecka asi 6-tisíc dolárov, ktoré sa vznášali vzduchom. Kým sme kolotoč zastavili a muž sa dostal na pevnú zem, dosť bankoviek sa stratilo v cudzích vreckách. Niektorí ľudia ich však zbierali aj pre neho. Ten muž príhodu, pre neho s nepríjemným koncom, zobral hrdinsky. Zrátal bankovky a vyhlásil: ´no nič, práve som absolvoval jazdu, ktorá ma stála 2500 dolárov...´",
Tieto atrakcie budú na Námestí osloboditeľov do konca týždňa. J. Bradáč by bol rád, keby mohli ostať aj dlhšie a s Evolutionom a s Twisterom sa dostať aj do centra, napríklad na Hlavnú ulicu. Všetko však závisí od toho, či dostanú od mesta súhlas.
Preskočila iskra
O spestrenie života v okolí amfiteátra sa kolotočovými atrakciami starajú tri rodiny, ktoré sú už vďaka zakukaniu sa mladých aj familiárne spriaznené. My sme sa rozprávali s Evou Hubáčkovou, ktorá väčšina času trávi v pokladnici a jej svaťkou Oľgou Hubenou. Na chvíľku sa pri nás pristavil aj šéf kolotočov a manžel pani Evy Václav Hubáček. Práve on bol príčinou toho, že sa Eva napriek nesúhlasu rodičov (po preskočení povestnej iskry pri jednom vození) dostala k životu v maringotke.
"Neľutujem tento krok, aj keď je pravda, že som si dosť ťažko zvykala," rozhovorila sa pani Hubáčková o svojich kolotočiarskych začiatkoch. "Ja, dievča, ktoré túžilo po rodine a ustálenom krbe, sa vydalo na cesty. Sprvu mi nebolo dvakrát jedno, keď som mala takto uvariť obed..." A dnes? Pohoda. Maringotky sú vybavené ako bežné domácnosti. Nechýbajú v nich elektrospotrebiče, plynové sporáky i kúpeľňa s WC. Svoje miesto musí mať aj váza s kvietkami. "Hoci si niekto myslí, že žijeme tuláckym alebo vandrovníckym životom, predsudky sa s realitou výrazne rozchádzajú. Máme všetko, čo treba k životu a bežnému chodu, aby sme sa mohli postarať o blízkych a vychovávať deti. Keď spomíname deti, nechcem kritizovať, ale tie naše sú určite slušnejšie ako niektoré z tých, čo sa tu prídu voziť."
Rodiny z odnože Hubáčkovcov od jari do jesene brázdia hlavne východ republiky, sem-tam sa dostanú na Ukrajinu alebo do Poľska. Ďalej chodiť nezvyknú. "Počas ciest sa stretneme s rôznymi ľuďmi. Charakternými aj menej. So slušnými i menej slušnými. Aj s takými, čo prídu pod parou a potom sa hrajú na frajerov a provokujú. Stalo sa už, že poriadky musela robiť polícia. Nie v každom dieťati alebo v mladíkovi rodičovská výchova správne zaseje semienka," poťažkala si O. Hubená.
Hoci je to na živobytie čím ďalej, tým ťažší život, lebo náklady, napríklad aj za prenájmy verejných priestranstiev, sú vysoké a ľudia majú na vozenie a zábavu stále menej peňazí, nemenili by. I keď ktohovie, či o pár rokov kolotočiari celkom nevymiznú. Mladí vidia, že to nie je jednoduchý spôsob obživy a že peniaze sa dajú získať aj inak. Napríklad prácou v cudzine.
Rodičov tento život zatiaľ baví, lebo nie je jednotvárny. Nemusia ráno utekať do fabriky, tam štiknúť a byť celý deň pri nejakej mašine. "Hoci sme odkázaní na priazeń či nepriazeň počasia, aj na to, ako hlboko majú návštevníci do vrecák, je to zaujímavý život. Keď po zime začne byť teplo, už sme ako tie kvietky, čo ožívajú a vychádzajú na povrch. Aj my začíname byť nespokojní a už by sme vyrazili na cesty. Kto chodí s kolotočmi 28 alebo aj viac rokov, toho už nezmeníte," zhodli sa Hubáčkovci, pre ktorých
je putovanie na kolesách nádherné a nezameniteľné. A v dôchodku aspoň budú mať na čo spomínať.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
