chorých na rakovinu aj nás, zdravých, v ten jeden deň v roku zaujímajú. Po Hlavnej premávali mladí ľudia s živými i umelými narcismi, peniažky do pokladničiek utešene pribúdali. Ja som jeden deň pred ôsmym aprílom strávil na Detskej onkológii. Vždy, keď tam zavítam, nadchne ma jej atmosféra. Všetci ľudia, ktorých tam stretnem, od primárky, až po údržbára tvoria pevný, súdržný tím. Krásne maľbičky na stenách, kopa pekných hračiek pre detičky, všade čistúčko a útulne. Aj prostredie predsa lieči.
Primárka Irina Oravkinová je žena, ktorej charizmu by nezbadal azda len slepý. Neúnavne bojuje proti zákernému protivníkovi, jej kolektív sestričiek, lekárov, a ostatného personálu na onkológii je silný a súdržný. Hlavne jej zásluhou.
Väčšinou srší optimizmom, a šíri ho aj okolo seba. Na malých i väčších pacientoch to vidno. Sú vnútorne odhodlaní nad rakovinou zvíťaziť. Tentoraz ale pani primárka pri našej návšteve posmutnela. Keď sme sa jej totiž s fotografom pýtali, prečo je vchod na oddelenie zamknutý, odpoveď nás šokovala. Na onkológii sa kradlo!
Ak sa na problém pozrieme optikou zlodeja, na onkológii naozaj je čo ukradnúť. Krásne hračky pre maličkých pacientov, zarámované obrázky na stenách, a ak by šlo o krádež na objednávku, ani taký digitálny tlakomer, či teplomer nie je na zahodenie. Nejaká solidarita s chorými deťmi? Etika? V dnešných trhových časoch si treba odšklbnúť žvanca kde sa dá.
MUDr. Oravkinová sa ešte zmienila o tom, že seriózne uvažuje nad zmenou režimu svojho oddelenia. Doteraz mohli byť mamičky so svojimi deťmi nepretržite, aj v noci. Každá z nich mala nachystanú vlastnú posteľ, aby mohla pri svojom dieťati aj spať. Lenže, kde sa vzal, tu sa vzal, pri primárke ráno stál otec jednej z pacientok. A rázne sa dožadoval toho, aby ho ubytovali. Aby mohol byť stále s dcérou. Ale pravou príčinou bol zámer "zabaliť" si do tašky niekoľko hračiek...
Primárka to ešte nemá vyriešené, lebo právo byť na oddelení so svojim dieťaťom má každý občan. Aj ten sociálne slabý, ktorého pohnútky sú čitateľné. Za štátne peniažky získať komfortné ubytovanie, stravu, a absolútne o nič sa nestarať. Vyvaliť sa na čistučkú posteľ, pozerať si celý deň televízor, či video, občas sa zatváriť, že mu na vážne chorej ratolesti záleží.
Primárka vedie onkologické oddelenie mnoho rokov, hocičo ju určite nevykoľají. Tentoraz bola z otecka naozaj vedľa. A pridala aj pointu. Ten obetavý otec odmieta zaplatiť aj päťdesiatku na deň, hoci náklady na liečbu jeho dieťaťa stoja tisíce každý jeden deň. O špičkovom prístrojovom vybavení oddelenia ani nehovoriac.
Zato cigarety musí mať...
Marián BETÍK
Autor: Papagáj sivý (Žako)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
