zatracovaná štvorica - Hokýže slíže. Vďaka trefným postrehom zo života sa texty lídra Kuka stali už takmer sloganmi dneška, muzika tejto formácie v mnohých prípadoch zľudovela. Ako vlastne vníma momentálne obdobie kapely, ktorá má za sebou vyše desaťročnicu života, s bohatým kontom siedmych platní, to nám už porozprával sám spevák Kuko.

Najnovšie koncertne husto brázdite Moravu a Čechy, sú koncerty u našich susedov v niečom iné?

"Na Morave je to také, ako na Slovensku pred dvomi rokmi. Objavili tam kapelu, tešia sa a bavia na niečom, o čom doteraz nechyrovali a tak sú radi, že sme. Jasné, že nás to teší, veď čo sa týka návštevnosti, popri Bratislave vedie ešte Olomouc. Zatiaľ sa vôbec nemôžme sťažovať, lebo ani v menších mestách, či už tam, alebo u nás, nemáme na koncertoch pod tristo ľudí."

Všeobecne sa vyplakáva, aký je slovenský trh malý a tunajšia kúpyschopnosť slabá. Vaše albumy sú vytrvalou výnimkou tohto pravidla, za posledné platne sa vám vždy ušli nejaké platiny, čím to je?

"Je to na ľuďoch. Keď sa raz rozhodli si ich kúpiť, môžme byť len radi, že sme za Kýže slíž a Alibabu boli prví. Predaj poteší, lebo to neovplyvníš, ale viac si prídeme na svoje na koncertoch."

Zmenil vás nejako tento úspech?

"Zmenili sme sa, to je jasné. Hráme dvanásť rokov a prešli sme, ako každá kapela obdobiami neúspechov, úspechmi, za sebou máme už i vrchol. Teraz je to už len o tom, aby človek to vrcholové obdobie ustal, aby mu nepreskočilo a nedal sa na drogy a tak. Tá krivka potom prirodzene začle klesať, veľa interpretov to nevie prehltnúť, robia hlúposti a snažia sa umelo zachrániť nejakými škandálmi. My to tak neprežívame lebo, ako som už povedal, je to celé na ľuďoch."

Dá sa po toľkých rokoch tvoriť bez toho, aby ste vykrádali sami seba, resp. iné kapely, ako otvorene priznávate v istých skladbách?

"Jasné, že časom sa všetko podobá. A v jednej skladbe sme síce vykradli Desmod, hm, ale teraz mi napadá, že súčasne sme tak prezradili, že oni vlastne vykradli Off Spring. A ešte Nagya sme vykradli. Ale nápady proste musia prichádzať spontánne. Nedá sa robiť album pre album. Veď to nie sú preteky. Taký text musí dozrieť. Prísť v správnu chvíľu. Potom má človek z toho lepší pocit a je to zo skladby i cítiť."

Do názvu nového albumu ste si požičali zaklínadlo z filmu o Saxane. Je tvojou textovou inšpiráciou trebárs i nostalgia za dobami zašlými?

"Tak toto vzniklo úplne náhodou. Nevedeli sme, aký spraviť obal na platňu. Boli sme na benzínke a tam sme na titulke nejakého časopisu videli metalovú kapelu. Prišiel nápad, že si na obal dáme úplne cudzích ľudí, poprosili sme kamarátov a zahrali nám tie postavičky. Potrebovalo to ešte myšlienku. Ktosi spomenul Saxanu a scénu, ako sa tam tí chlapci premenili. Tak poďho rovno do požičovne, pustili sme si Dívku na košteti, pozeráme a počúvame zaklínadlá. Padlo tam 'Ritero Xaperle Bax' - to znie tak metalovo, hovoríme si. A už bol aj obal aj názov. Nebola to žiada stratégia. Bol to nápad."

Ale vy ste vôbec príznační trefnými nápadmi...

"Ono to má dokonca i istú symboliku. Na prvé dva albumy nás fotila jedna výtvarníčka, potom sme mali fotku, na ktorej sme vyzerali ako nejaká zábavová skupina Profil či Akord. Potom sme sa už na to vykašľali a buď sme si na obaloch zakryli tváre, alebo sme sa dali do negatívu, alebo sa použili len nejaké naše siluety. No a na poslednom vôbec nie sme. Nie sme nejakí imidžisti, aby sme stavali na našom vizuále a myslím, že toto nás vystihuje."

Vyrastá malý Hugo pri punkáčskych uspávankách?

"Jáj, počúva to, jasné. Ale ono to je tak, že decká rodičov z Desmodu tiež počúvajú doma Desmod. Vieš ako to chodí, urobí sa album, doma sa to púšťa, aký je zvuk a tak, no a malý to počúva s tebou, či chceš, či nie. No a keď vidíš, že mu hlava ide o rytmu, tak dobre nie? Hoci má ešte len rok a pol, beriem to ako fandenie detí rodičom. Náš malý je taký hudobný človiečik, má veľa detských hudobných nástrojov, s ktorými sa hrá, brnká na gitaru a to vidíš, že sa chytá."

Svojho času ste za svoj ekvivalent označili humoristov z Uragánu, prečo?

"To sú ľudia, ktorí si prešli od rozhlasového Twisteru cez STV až do Markízy. Majú za sebou istú cestu vývinu. Za ten čas sa im vymenilo publikum, pribudli detskí poslucháči. Myslím, že sú to ľudia, ktorí na Slovensku voľačo dokázali, napísali históriu a o to ide. Určite si aj oni teraz čítajú recenzie typu, už to nie je to čo bolo, choďte preč, tak ako my. Ale myslím, že to dotiahli tam, kde sú, svojou šikovnosťou a o to ide."

Plány do budúcnosti?

"Chceli by sme nahrať živý koncert. Aj s chybami aj so zlým zvukom, proste zachytiť atmosféru "živáku". Chceme potešiť skalných a urobiť niečo nové. Vždy sa dá urobiť niečo nové, dajú sa točiť filmy, DVD, písať knihy. Prioritami pre nás však sú a vždy zostanú koncerty. To je našou jedinou motiváciou od začiatku. Aj keby nás vôbec nepredávali a všetci si nás len napaľovali, to ešte neznamená, že kapela musí skončiť."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári