odpovede.
"Nie je zdraviu škodlivý ? Nespôsobí nejakú kalamitu?," pýtali sa nás mnohí čitatelia. Niektorí nám dokonca doniesli na ukážku zachytenú kalnú vodu vo fľašiach alebo nasiaknuté špinavé handry, ktorými po daždi utierali parapetné dosky. Ďalšia otázka, ktorá ich trápi je, na aké inštitúcie sa so vzorkami vody obrátiť.
"Je to pochopiteľné, ľudia majú právo vedieť, čo sa okolo nich deje," povedal nám Martin Benko zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v Bratislave. A práve on nám potvrdil, že hnedý dážď mal skutočne na svedomí piesok. Konkrétne, piesok zo saharskej púšte: "Nie je to síce bežná vec, ale stáva sa. Práve počas víkendu boli nad severnou Saharou spozorované silné piesočné víchrice. Silný vietor zdvihol jemný piesok do vyšších vrstiev atmosfér a výrazné prúdenie ho posúvalo nad Európu smerom na Balkánsky poloostrov od severozápadu na juhovýchod. Takéto silné prúdenie bývajú zvyčajne na juhovýchod od severnej Afriky. Tento vietor hnal oblačnosť až k nám, čiže do vzdialenosti okolo 2 500 kilometrov vo výške 9 až 10 kilometrov."
Podľa jeho slov, takéto pieskové dažde nie sú absolútne pre ľudí nebezpečné:
"Sú len nepríjemne. Keď prší, tak si človek veľmi ani nevšimne, že je to nejaký zvláštný dážď. Až keď doprší, tak si všimneme špinu, ktorú zrážková voda spôsobila."
Ako M. Benko dodal, takéto dažde sa síce vyskytujú, ale presnú evidenciu o nich nemáme. "Tento jav nás nijak neovplyvňuje. Nemeriame ho ani nezaznamenávame. Zmienky o takýchto javoch by sme skôr našli v nejakých starších listinách alebo médiach."
Napriek upokojujúcim slovám meteorológa chcú ľudia presné rozbory vzoriek vody. Ako sa nám podarilo zistiť, Slovenská agentúra životného prostredia ani Štátna ochrana prírody takéto vzorky neanalyzujú. Špecializujú sa na to hygienické stanice pri Štátnych zdravotných ústavov. Na vyhodnotenie vzoriek si však musíte počkať niekoľko dní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
