celoživotný prínos. Rodák z Prešova, vynikajúci detský lekár, člen expedičných výprav do najrôznejších končín sveta, dobrovoľný člen horskej záchrannej služby. Igor Miko.
"Keď som ešte navštevoval ľudovú školu, v dome mal ambulanciu praktický lekár. Občas ma brával so sebou na lekárske prehliadky alebo očkovania. Už vtedy som vedel, že budem lekárom. Vek ani prostredie môj názor nezmenili," povedal na margo výberu povolania Igor Miko.
Jeho školské časy boli popretkávané sťahovaním, rodičia boli povolaním učiteľmi. Po ročnej prestávke sa Mikovi podarilo uspieť a začal študovať vytúženú medicínu. V roku 1960 skončil s červeným diplomom všeobecné lekárstvo. Detským lekárom, ktorého si pamätajú dnes už dospelí, vtedy deti Tatrancov, sa stal náhodou. "Nastúpil som na interné oddelenie v Spišskej Sobote. Bol som tam krátko, náhle odišli dvaja kolegovia z detského oddelenia a nahovorili ma na výpomoc. Nakoniec som si zmenil špecializáciu a urobil atestáciu na detského lekára. Dostal som široký obvod, od Lysej Poľany po Tri studničky," spomína Miko, ktorý, ako sám hovorí, strávil v tých časoch dve hodiny denne prestupmi a cestovaním za detskými pacientmi. Nakoniec sa spádový obvod rozdelil, Miko sa detskej medicíny nevzdal a tridsaťdva rokov pracoval ako detský lekár, od roku 1994 ako praktický lekár pre deti a dorast.
Náročný vysokohorský terén a deti záchranárov ako jeho pacienti ho priviedli k ďalším aktivitám. Už v roku 1967 sa stal dobrovoľným členom horskej záchrannej služby, položil základy leteckej a urgentnej záchrany. Ani to však nebolo pri náročnom povolaní všetko. Ďalšou oblasťou, ktorej sa venoval, bola expedičná medicína. Otestoval ju v Nepále, Mongolsku, Nórsku i na Kaukaze. Vybral sa aj na vedeckú výpravu Slovenskej akadémie vied do republiky Niger za zatmením slnka. Zo všetkých ciest si najviac pamätá chudobu a vnímanie akejkoľvek tabletky ako lieku, ktorý pomôže na všetky neduhy. "V štátoch, nachádzajúcich sa na Sahare, som strávil dva mesiace. Bolo to akurát v období, kedy tam nepršalo sedem rokov. Pamätám si najmä neuveriteľnú biedu, najhorší nedostatok základných ľudských potrieb vrátane pitnej vody a obrovský úhyn domácich zvierat. Bol som svedkom toho, ako sa dá o minimálnych množstvách kondenzovaného mlieka, cibule a fazuli, dodávaných raz do týždňa, dlho udržať človek pri živote. Akákoľvek tabletka bola pre nich symbolom vyliečenia. Boli ochotní vymieňať pilulky za obuv, suveníry, výstroj, nože alebo koberčeky," podelil sa o zážitky z ďalekých krajov Miko.
Na druhej strane sa vrátil bohatý o nové pohľady na svet. Podľa jeho slov sa zdali členovia horolezeckej expedície, ktorí sa ustavične ponáhľali a snažili zdolať všetky hory čo najskôr, domácim smiešni. "Boli sme im na smiech s našou neposednosťou, zhonom, potrebou všetko urobiť rýchlo. V Afrike je bežné, ak celý deň pozeráte bezcieľne do diaľky a nerobíte nič, iba rozjímate. V niečom mali pravdu, celé naše snaženie bolo v porovnaní so základným nedostatkom jedla, akým trpeli, naozaj smiešne," uviedol Miko. Zároveň dodal, že s pribúdajúcimi kilometrami, ktorými sme sa vzďaľovali od civilizácie, si stále viac uvedomovali nepotrebnosť vecí, ktorými sme sa obklopovali a pritom nezostával čas na skutočné životné otázky.
Najviac nerozumeli domáci horolezectvu ako vášni. Podľa Mikových skúseností sú pre domácich hory posvätné a nikomu by nenapadlo liezť po nich. Považujú to za zbytočné a z náboženských dôvodov dokonca nevhodné. "Najemotívnejším zážitkom bolo pre mňa stretnutie s jedným mladým mužom v Nepále, ktorý tri dni niesol otca v tradičnom koši na náklad k domácemu liečiteľovi. S miestnymi šamanmi a liečiteľmi som sa však nestretol," vybavuje si spomienky Miko, ktorý svojimi lekárskymi vedomosťami a praxou pomohol nielen doma, ale aj v cudzine.
Zároveň ale spomína na celý rad ľudí, za pomoci ktorých mohol ostatným pomôcť a dodáva, že "všetko bola tímová práca, vzájomná podpora ľudí. Jednotlivec zmôže veľmi málo, keby to bolo možné, rád by som ocenenie za celoživotný prínos rozdelil,."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
