* Podľa nového zákona by mal rodič pre dieťa i sporiť
Predpisov o výživnom je dosť prax je komplikovaná a zdĺhavá
Vychovávať dieťa nie je jednoduché ani v kompletnej rodine. Starať sa o malého človiečika či o dospievajúceho mladého muža či slečnu nie je vôbec jednoduché a ak treba zabezpečiť všetky ich potreby, je potrebné, aby na výchovu prispievali finančne obaja rodičia. Kedy a ako ma rodič prispievať výživným na svoje dieťa a čo treba robiť, ak si túto povinnosť neplní?
"Nemusí byť vždy platiteľom výživného muž, ale spravidla je to v praxi tak. Musím povedať, že som sa zatiaľ nestretol s prípadom, kedy by výživné mala vyplácať matka," prezradil nám Mgr. Jozef Göbl z advokátskej kancelárie jančik & partners. Ten, kto má vyživovaciu povinnosť, ju má stanovenú súdom - pokiaľ sa rodičia nedohodnú - podľa dvoch kritérií a to podľa potrieb dieťaťa a podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Otázka posúdenia návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa je vecou voľnej úvahy súdu závislej od posúdenia možností a schopností povinnej osoby a odôvodnených potrieb oprávnenej osoby. Súd je pritom povinný objasniť skutkový stav veci.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Životné minimum je pri tom stanovené na 4580 korún mesačne, no stúpa. "Toto minimum bolo zavedené až novým zákonom o rodine, dovtedy minimum nebolo stanovené. Pokiaľ ide
o maximum, neexistuje žiaden strop. Zvážia a zohľadnia sa skutočnosti, ktoré som už spomínal - potreby dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Zohľadní sa tiež pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará." Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
"Pokiaľ ide o samotnú výšku výživného, má sa teraz podľa nového zákona o rodine zohľadniť - ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú - aj potreba tvorby úspor pre dieťa. Súd potom uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa." Ten v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Čo však v prípade, ak výživné od rodiča nechodí? "Zákonných možností ako riešiť takýto stav je dosť. Ale prax môže byť - tak ako v iných prípadoch dosť komplikovaná a zdĺhavá. V konečnom dôsledku, ak je niekto vo väzbe, vo výkone trestu alebo nezamestnaný, tak jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery asi nebudú nejakou zárukou pre matku a pre dieťa, že zabezpečia jeho výživu dostatočne. Vtedy má význam inštitút náhradného výživného. Dôležité tiež je, že právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa," vysvetľuje J. Göbl.
V advokátskej kancelárii jančik&partners najčastejšie riešia návrhy na rozvod, kde sa súčasne riešia aj otázky zverenia dieťaťa do výchovy jednému z rodičov a tiež otázka výživného. Vyskytujú sa aj prípady, kde už je manželstvo rozvedené a žiadajú väčšinou matky o zvýšenie už priznaného výživného.
Môže nastať i prípad, keď sa muž dozvie, že dieťa, o ktorom si roky myslel, že je jeho biologickým otcom a teda prispieval na jeho výživu, nie je jeho vlastným dieťaťom... "V tomto prípade platí, že kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia. Pre prípady, že rodič, ktorý je povinný prispievať na výživu dieťaťa, je nezastihnuteľný, ukrýva sa alebo nie je v jeho silách plniť si tieto povinnosti, je zavedený inštitút náhradného výživného," dodal J. Göbl.
Kedy žiadať náhradné výživné?
Nie každý rodič pristupuje k vyplácaniu výživného na dieťa zodpovedne... Čo v prípade, že rodič výživné nevypláca? Kedy ho možno za to ´hnať´ na súd a kedy zisťovať možnosti náhradného výživného?
"Inštitút náhradného výživného upravuje samostatný zákon 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom - ak si druhý rodič neplní súdom určenú vyživovaciu povinnosť najmenej tri mesiace po sebe, môže žiadateľ písomne požiadať o náhradné výživné. Príslušným orgánom je Úrad práce sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa," vysvetľuje J. Göbl. Náhradné výživné bude potom poskytované vo výške, ktorú prizná súd. Je však stanovená jeho maximálna výška a to je jeden a pol násobok životného minima.
Nárok na toto výživné je však obmedzený. "Matka jedného dieťaťa dostane náhradné výživné, ak jej príjem nepresiahne 14 652 korún mesačne. Následne si toto náhradné výživné bude od neplatiča vymáhať úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Tento úrad môže tak isto podať na nezodpovedného rodiča podnet na začatie trestného stíhania, ak ho ešte nepodal druhý rodič. Úrad si bude môcť vymáhať aj 25% penále cez správne konanie od neplatiča!"
Neplatenie výživného môže skončiť na súde. Treba však rozlišovať súd trestný - ten pripadá do úvahy vtedy, ak sa rodič dopustí trestného činu zanedbania povinnej výživy a môže byť potrestaný odňatím slobody až na tri roky, ak sa úmyslne vyhýba plneniu svojich povinností. V prípade, že ide o požiadavku zvýšenia výživného alebo o samotné priznanie výživného, k slovu sa dostáva civilný súd.
* Trestný zákon rieši zanedbanie výživy až troma rokmi za mrežami
Ak chcete v rodine riešiť problémy s vyplácaním, či skôr nevyplácaním výživného, mali by ste vedieť, ktoré zákony túto problematiku upravujú.
"Predovšetkým je to Zákon o rodine - zákon č. 36/2005 Z. z. z 19. januára 2005, ktorý zrušil doteraz platný zákon o rodine č. 94/1963 Zb. Ten bol účinný práve do konca marca," upresnil Mgr. Jozef Göbl z advokátskej kancelárie jančik&partners.
Nový zákon teda vstúpil do platnosti iba pred niekoľkými dňami a prináša nové skutočnosti, ktoré by ste mali poznať. "Ďalším zákonom, ktorý túto problematiku upravuje, je zákon o náhradnom výživnom - zákon č. 452/2004 Z. z., nadobudol účinnosť 1. januára 2005. Trestný zákon samotný nerieši vyplácanie
výživného, ale obsahuje ustanovenia týkajúce sa trestného činu zanedbania povinnej výživy (§ 213)." Podľa neho hrozí rodičovi, ktorý neplní svoju vyživovaciu povinnosť, trest odňatia slobody až na tri roky.
Existujú aj iné právne normy, ktoré riešia (niektoré len okrajovo) túto problematiku, je to napríklad Dohovor o právach dieťaťa (Oznámenie č. 104/1991
Zb. Federálneho ministerstva zahraničných vecí), Dohovor o uznaní a vykonateľnosti rozhodnutia o vyživovacej povinnosti k deťom, Dohovor o vymáhaní výživného v cudzine, Dohovor o uznávaní a výkone
rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti.
"V poslednej dobe bolo práve v tejto oblasti veľa zmien. Predovšetkým je tu nový zákon o rodine upravujúci aj minimálne výživné a zmena bola aj v Trestnom zákone, konkrétne v ustanoveniach týkajúcich sa trestného činu zanedbania povinnej výživy. V porovnaní s Českou republikou (tu platí zákon o rodině 94/1963 Sb.) môžeme povedať, že úprava je skoro rovnaká ako u nás, nie sú tam podstatné rozdiely," dodal J. Göbl.
Otec musí poskytnúť príspevok na úhradu
nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom
Vyživovaciu povinnosť majú aj deti
Povinnosť postarať sa o výživné nemajú len rodičia. Existuje totiž viac druhov výživného: vzájomná vyživovacia povinnosť rodičov a detí, vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými, vyživovacia povinnosť medzi manželmi, príspevok na výživu rozvedeného manžel a príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke.
Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.
Aj manželia majú medzi sebou vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Rozvedený člen manželstva, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela/manželky, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Vyživovaciu povinnosť má i otec dieťaťa slobodnej matky. Otec, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Dáša KIRAĽVARGOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
