udalosti, akou je smrť pápeža. Že kto je zodpovedný, že na Slovensku nie je možné vyhlásiť štátny smútok, sme sa však aj tak nedozvedeli, hoci legislatívnu dieru riešili dokonca aj na koaličnej rade... Vieme aspoň toľko, že na pohreb leteli prezident a predseda parlamentu. Sedadlo v špeciáli sa neušlo pre Dzurindu, keďže platí údajne pravidlo, že traja najvyšší ústavní papaláši nemôžu letieť spolu. Konečne máme aspoň jednu vec, ktorú nemôžu. Stratu, ktorá by nastala, keby lietadlo spadlo, by slovenský ústavný systém údajne nestrávil. Ak ale všetci traja tak nesmierne túžili rozlúčiť sa osobne s pápežom, zaujímavá je otázka, čo bránilo jednému - povedzme premiérovi - cestovať do Ríma normálnou linkou. Asi by mu odpadli fúzy z toho poníženia, že by musel zdieľať palubný priestor s bežnými smrteľníkmi. Keby bol prezidentom ešte Schuster, žiadny problém by nebol - do Vatikánu by sa zviezol s IC-čkom. Alebo s vrtuľníkom - ako do Innsbrucku.
Koaličná rada riešila aj veselšie kauzy. Konkrétne, asi po šestnástykrát, dostavbu SND. Podrobnosti o návrhu, ktorý vzišiel z porady ekonomických ministrov, by zabrali pol novín. Podstatné je, že so štátnou a.s., do ktorej by neskôr mal vstúpiť investor na základe verejnej súťaže, nesúhlasia tí najdôležitejší - občianske združenie Hlas pre kultúru. Výsledok je, že opozícia sa už opäť pripravuje na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR. Máme skvelý nápad: Čo keby sa za permanentné slovenské národné divadlo vyhlásila samotná dostavba? Mala by tri dejstvá - 1. návrh vlády (ministerstva), 2. vzbura "občianskej spoločnosti" (Hlasu pre kultúru), 3. mimoriadna schôdza NR SR (ktorá by návrh vrátila vláde na prepracovanie). A máme divadlo. Skoro zadarmo, ak nerátame nejakých 50 miliónov ročne na konzerváciu budovy. Každoročne by bola jedna premiéra v zime a tri reprízy - jaro, leto, jeseň. Viac pre kultúru sa už ani nedá urobiť. Alebo chce niekto tvrdiť, že už videl lepšiu tragikomédiu (melodrámu) ako tento nekonečný príbeh dvadsať rokov preležanej kopy betónu?
Ministerstvo sociálnych vecí spustilo akciu Vietor. Kontrolóri inšpektorátov práce pátrajú po stavbách, krčmách a iných zákutiach po nelegálnych zamestnancoch. Podľa nového zákona totiž hrozí za čiernu prácu až miliónová pokuta zamestnávateľovi a 10 tisíc pre pracovníka. Ako vidieť, Ľudovít Kaník nesranduje - kto neplatí odvody, nech radšej nepracuje. To je nová štátna doktrína v boji s nezamestnanosťou. Veď dá rozum, že kto robí na čierno, škodí sebe i krajine. Kam by sme to dospeli, keby sa všetci ľudia začali živiť prácou?
Spoločná poľnohospodárska politika EÚ zaznamenala ďalší prenikavý úspech. Nadbytok nepredajného obilia v Česku vyriešia - elektrárne. Odkúpia ho od roľníkov a využijú ako - palivo. Na Slovensku, kde bola ešte väčšia nadúroda, sa s podobným riešením zatiaľ neuvažuje, hoci predseda poľnohospodárskej komory ho považuje za "inšpiratívne". Podľa Ivana Oravca je "diskutabilná" iba etika spaľovania obilia. Etika dotovania zbytočnej produkcie je v poriadku... Neuveriteľné. Ak je ešte tento svet normálny, tak potom bol normálny aj Caligula.
Peter SCHUTZ
Autor: "Tentoraz plakať nebudem"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
