blesk. V sobotu, 2. apríla, skonal pápež Ján Pavol II. Pred týždňom sme z recesie "šupli" na titulku "stredu" namiesto "piatku". No v noci 1. apríla sme všetci sedeli pred televízormi. Nebolo nám vôbec do žartu, hoci aj po najtemnejšej noci príde brieždenie.
Iba ozajstní kreténi môžu hľadať zvrátenú symboliku medzi prvým aprílom a odchodom toho vzácneho človeka. Aj takí v našom meste sú. "Duchaplne" vtipkujú o tom, že pápeža práve preto "nechali zomrieť" až druhého. Iba krátko: môj synček uzrel svetlo sveta v rovnaký deň ako Hitler. Viem isto, že aj keby som dnes otrčil kopytá, nikdy z neho nebude nič podobné.
Do nenávratna, medzihviezdneho priestoru, kamsi, kam túžia ísť i zlí neverci, poputovala duša Karola Wojtylu. Akýsi hovorca, čo v Kristovych rokoch všetko vie a všade bol, sa tváril pred kamerami skrúšene. Iný kňaz si za pár miliónov "zreštauroval" dom. V nedeľu hlása skromnosť a otŕča pokladničku.
Ten muž, ktorého okázalo velebia, o to nikdy nestál. Vždy nosil so sebou svoju vieru. To ona mu viedla ruku k básni, živila umdlievajúce sily v kameňolome, dala odpustenie zblúdenej ovečke, čo ho takmer zavraždila. Až zatiaľ posledný pápež po mnohých stáročiach povedal, že inkvizícia bola zločin, kým holé lebky u nás velebia Tisa a "zdobia" košické výťahy a paneláky hákovými krížmi. Naša milá verejnoprávna telka potvrdila "ohybnosť" svojho manažmentu, ale i zmysel pre humor. Operatívne "prepojila" Superstar s Jánom Pavlom druhým a šupla národu slovenskému pred obrazovkami aspoň minútku reklamy. To všetko, prepytujem, prvého apríla. Keď netečie, nech aspoň kvapká...
Skočím niekam celkom inam. V Nostradamových proroctvách je mlhavá zmienka i o potopách, katastrofách, čo rozkmitajú zemskú os. O hladomore, chorobách, čo zahubia milióny ľudí. O Božom treste za nenávisť, vojny, plienenie. Za ľudskú pýchu. Spupnosť. Za to, že človek je po stáročia pre mocných tohto sveta bez ceny.
Nedeje sa práve toto v treťom tisícročí po Kristovi?
Do Ríma sa už zliezajú hlavy štátov. Ten, kvôli komu sa preli premiér s predsedom parlamentu, by bol asi smutný, keby to vedel. Zatiaľ niet sily, ktorá by ich donútila nehúsť si svoje klamstvá o "skupinkách", priznať farbu, koľkože miliárd vlastne točia.
Ani pápež to nedokázal, hoci dokázal úžasné veci. Modlia sa za neho kresťania i moslimi, atentátnik Mehmet Ali Agca by chcel prísť na pohreb, tá smrť na čas spojí Busha i Castra, Izraelčanov i Palestínčanov, veriacich i ateistov. Kolosálne rímske námestie zaplnia státisíce ľudí. Bielych, tmavých, mladých, starých.
Takto to vidím ja...
Marián BETÍK
Autor: "Tentoraz plakať nebudem"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
