41-ročnému Tiborovi H. z Komárna. Súd ho uznal vinným z trestných činov nedovoleného ozbrojovania v jednočinnom súbehu s vraždou, ktorej sa dopustil s úmyslom získať majetkový prospech.
Ide o vraždu kamionistu, ku ktorej došlo 29. septembra 2003 v kabíne nákladného motorového vozidla. Avia 31 stála v kolóne ďalších áut vo Vyšnom Nemeckom, okr. Sobrance pred hraničným priechodom medzi Slovenskom a Ukrajinou. Tam, okolo 22.34 hod., Tibor H., ktorý sedel na sedadle spolujazdca, priložil k hlave vodiča Atillu M. ručnú palnú zbraň kalibru 22 LR, ktorú mal v nelegálnej držbe. Usmrtil ho jediným výstrelom, ktorý spôsobil priestrel mozgu a lebky.
Po tomto hroznom čine obžalovaný mŕtveho okradol a ušiel. Zobral mu 500 Euro, mobil, dva cestovné pasy a tri karnety TIR v hodnote 5400 Sk.
"Nikdy by som nikomu takýmto spôsobom neublížil. Treba na to povahu, akú ja nemám. Toľko peňazí ešte nevytlačili, aby som kvôli nim vraždil. Pravda je len to, že keď som prišiel o robotu, tak som si peniaze požičiaval," povedal v záverečnej reči obžalovaný.
Priznal, že cestoval s nebohým z Nových Zámkov do Vyšného Nemeckého. Tvrdil však, že s Atillom M. sa rozlúčil po polnoci, medzi 24 00 až 0.30. hod. a krátko predtým si od neho požičal 500 korún.
Z dokazovania ďalej vyplynulo, že do mája 2003 aj on pracoval ako kamionista. O prácu prišiel po tom, čo mu na Ukrajine ukradli vozidlo s tovarom a on nenastúpil do zamestnania. Nemal z čoho splácať stavebný úver, ani pôžičky, ktoré spolu presiahli 200 000 korún.
Požičiaval si aj od kamionistov a to pod zámienkou, že má pokazené vlastné auto a putoval s nimi po hlavných ťahoch. V kritický deň sa dostal do Nových Zámkov a na colnici sa dal do reči s Atillom M., ktorý sa chystal do Nižného Novgorodu. Poprosil ho, aby ho odviezol do Vyšného Nemeckého, kde má odstavené pokazené auto.
Atilla M. viezol do Ruska výťahy. Posledným, čo ho videl živého, bol jeho vrah. Z výpovedí vodičov, ktorí čakali v kolóne vyplynulo len to, že niektorí zaregistrovali nielen jeho, ale aj prítomnosť spolujazdca.
"Ja som sa zaradil do kolóny vozidiel okolo 22.00 hod. Vystúpil som a šiel som k vodičovi Avie, ktorá stála predo mnou. Práve jedol, všimol som si, že má aj spolujazdca...," uviedol svedok Anton E. Nielen on, ale ani ďalší vodiči nepočuli žiadny výstrel, ani nevideli nikoho z Avie vystupovať.
"Podľa môjho odhadu sa kolóna pohla okolo 23. hod. Vodič Avie nereagoval na trúbenie klaksónov. Vystúpil som z auta a klopal som mu na okienko. Mal zatiahnuté záclonky a neozýval sa. Myslel som, že zaspal a tak ho vozidlá stojace v kolóne za ním, začali obchádzať," opísal situáciu Valentín K.
Podľa znalcov zo súdneho lekárstva Attila M. bol v tom čase už mŕtvy. Čas jeho úmrtia stanovili na 22.34 hod. a najneskôr do 23.00 hod. Opierali sa pritom o údaje z tachografa, ktorý ukazoval, že Avia zastavila o 21.34 hod. kritického dňa a odvtedy sa už nepohla. Ďalšou pomôckou bola hladina alkoholu po požití 2 fliaš piva, ktoré vodič vypil po zastavení vo Vyšnom Nemeckom.
Telo mŕtveho kamionistu bolo objavené 1. októbra 2003. Na podlahe vozidla sa nachádzal jeho cestovný pas, peňaženka, v ktorej bolo 374 korún a dve prázdne pivové fľaše. Pachové stopy zaistené na sedadla spolujazdca a na peňaženke nebohého boli porovnané s pachovými stopami obžalovaného. Ich zhodu označili nezávisle na sebe dvaja psi.
Na bunde, ktorú mal v kritickom čase obžalovaný oblečenú, sa aj potom, čo ju vyprala jeho manželka, našli na jej pravom rukáve častice olova. Znalec uviedol, že môže ísť o povýstrelové splodiny. Obžalovaný sa bránil, že sa pohyboval v prostredí, kde bolo olovo... "Ak by to tak bolo, olovené splodiny by sa nachádzali aj na druhom, nielen na pravom rukáve," argumentoval žalobca.
Obžalovaného vyšetrili znalci z odvetvia psychiatrie a psychológie. Z ich záverov vyplynulo, že nie je duševne chorý a z psychologického hľadiska jeho konanie mohlo byť motivované zištnosťou. Tibor H. sa podrobil aj výsluchu na tzv. detektore lži. Ten vyhodnotil jeho zápornú odpoveď na otázku, či zastrelil Attilu M. výrazom "nepravdovravný".
Prokurátor trval na uznaní viny v zmysle obžaloby a uložení výnimočného trestu. Obhajkyňa žiadala oslobodenie mandanta s tým, že o jeho vine nebol produkovaný žiadny priamy dôkaz. Posledné slovo mal senát, ktorý na základe nepriamych, ale na seba nadväzujúcich dôkazov uznal 7-krát trestaného Tibora T. vinným a uložil mu hore uvedený trest.
Ako uviedol predseda senátu JUDr. Ladislav Tomčovčík, súd veľmi citlivo zvažoval všetky dôkazy a stotožnil sa pritom s argumentami prokurátora. Najpresvedčivejším dôkazom o vine obžalovaného bol čas úmrtia vodiča. Attila M. zomrel najneskôr o 23.00 hod., ale obžalovaný tvrdil, že žil, keď ho po polnoci opúšťal. Jeho obrane o povýstrelových splodinách súd takisto neuveril. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
