iný, ako prešovská uletená cháska Chiki Liki Tu-a. Po ich boku sa už po niekoľkýkrát predstavilo americké duo Sabot, ktorým patril úvod koncertu.
"Hardcore" publikum okamžite zaplnilo sálu, aby sa presvedčilo, že basgitarista Chris a bubeníčka Hilary sú stále vo výbornej forme. Mastili osvedčené drum'n'bassové riffy v neskutočných tempách. Ich jazz-core produkcia podporená drsnými efektami basy gradovala do energických až agresívnych výšin, ktoré dvíhajú zo stoličiek. Táto neprehliadnuteľná dvojka žijúca v Čechách už prekoncertovala polovicu zemegule, na svojhom konte má deväť CD a do Košíc sa vždy rada vracia. Tu si ich zas vždy radi pozrú fanúšikovia tvrdšej scény, ktorí to radi "na plné gule". Zatiaľ, čo znela nadupaná produkcia Sabotu, tínedžerské, alternatívnejšie orientované publikum popíjalo pri bare.
"A s kým tu máme na Slovensku hrať, s Gladiatorom?" odpovedal nám spôsobom sebe vlastným basák a spevák Chiki Liki, Martin Višňovský na otázku nezvyčajnej žánrovej zostavy. "So Sabotom sa poznáme už niekoľko rokov a sme kamaráti. A títo druhí neviem, ako sa tu vzali. Oni sú zas kamaráti "Sabotérov". Robili si tu v Čechách a na Slovensku turné, potom sadajú na lietadlo a idú hrať do Japonska," vysvetľuje Maťo genézu košického trojkoncertu.
"Tí druhí" bola hustá posádka, ktorá si hovorí Mr.Sterile a do metropoly východu zablúdila priamo z Nového Zélandu. Skupina je prvýkrát na turné v Európe a to, čo predviedla v GeS-ku tu ešte nebolo. Doslova. Orientálne tváre zahalené v maskách a karnevalových kostýmoch schytili nástroje - trúbky, čelá, perkusie, gitary a všetko možné, čo prišlo pod ruky, aby rozpútali dokonale anarchistickú zmes disharmonickej produkcie, metaforických textov, v ktorých každé druhé slovo bolo "fuck" a choreografie, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani miliónový tanečník. Nápaditá a provokujúca muzika z krajiny klokanov miestami pripomínala Chumbawambu či islandské Sugarcubes. Akurát, že títo hudobníci, útočiaci svojou tvorbou na všetko, čo zaváňa politikou si nelámali hlavy ladením nástrojov či hraním do rytmu. Ako ináč sa dá tancovať počas hrania okolo violončela? Otvorené ústa a nemý úžas zračil sa v tvárach prítomnej mlade, ktorej nebolo viac treba. Stačilo len vycítiť, že niekto je "šibnutejší" ako oni sami, a energetická bomba na pódiu mala o fanúšikov postarané. Darmo, takáto farebná kapelka bez akýchkoľvek škrupulí nemá v tunajších podmienkach obdobu.
Vrcholom večera však boli aj tak "koňare" Chiki Liki. V Košiciach sa však predviedli len v trojke. Chýbal trombónista Tomáš. "Má nejaké problémy, momentálne sa zvažuje jeho ďalšie pôsobenie v kapele. Uvidíme čo bude," povedal nám na margo neveselo Maťo Višňovský. Teno fakt však nezabránil, aby trojica nevydala zo seba maximum, na čo osadenstvo sály okamžite zareagovalo divokým tancom.
Odznel len repertoár pôvodných Chiki Liki Tu-A. Nechýbali hity Laska moja de si, či Ďakujem, ale i pesničky, ktoré, ako sa vyjadrili samotní chalani na pódiu "až keď počkame takych petnas roky, nadobudnu svojskeho vyznamu." Na zvyšné projekty typu Hudci prérie, Antracit a spol., nezostal čas.
"Ale dočkáte sa veľkej šnúry, kde zahráme aj s projektami, ktoré ešte nikdy neboli zverejnené. Kedy, to ešte nevieme sami. Ale dočkáte sa," sľúbil do budúcna "Višňa."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
