park. Za starých čias bol plný vzácnych stromov a denne sa po ňom prechádzali dámy so slnečníkmi a páni z lepšej spoločnosti tu počas dlhých prechádzok preberali všetko od politiky po ženy. O park sa starali desiatky záhradníkov a nikto sa z neho neopovážil odtrhnúť ani jediný kvietok pod hrozbou prísneho trestu.
Jedného dňa sa do parku nasťahoval ujo Socializmus, ktorému už nebolo treba debatovať pod košatými korunami o počasí a krásnych dámach. Všetko, čo zaváňalo starými časmi, bolo zlé a odsúdené na zánik. Zástup parkových záhradníkov skončil pri oprave železničnej trate a každý si tu mohol robiť, čo chcel žiadny trest nehrozil. Čoraz častejšie v parku zaznieval zvuk pílky a vzácne stromy, dovezené z ďalekých krajín, končili v pieckach. Nikoho to nezaujímalo, nikoho netrápilo len park. Ten každý deň plakal za starými dobrými časmi... Ujo Socializmus v parku vegetoval viac ako 40 rokov, ale v jeden novembrový deň ho z neho vyhnala pani Demokracia.
Tá vyhlásila, že park je chránený, ale keďže mala starosti so zvyšovaním nezamestnanosti a veľmi sa ponáhľala na schôdzku s pani Politikou, žiadnych záhradníkov sem nepovolala. Keď to videla jej príbuzná Anarchia, ktorá stála za jedným z umierajúcich starých platanov, začala si mädliť ruky. Akonáhle Demokracia odišla, pustila do parku každého, kto mu mohol uškodiť deti si veselo behali po chránených rastlinkách, mládež skákala po lavičkách, kým z nich nezostali ruiny, do jazierka uprostred parku ľudia nahádzali odpadky... Chudák park každý deň len bezbranne hľadel na rozširujúce sa zástupy občanov, ktorí ťali do tých najkrajších stromov bez rozmýšľania, či sú alebo nie sú chránené... Pani Demokracia nikdy nemala čas. Kdetu sa v parku objavili pod rúškom tmy aj nákladné autá a do rána z parku zmizlo niekoľko stromov bez stopy. Park nemohol robiť nič, len plakať...A tak sa strácal a nikto si to nevšimol.
Pani Anarchia v parku vyčíňala roky, až napokon prišla Záchrana a klepla jej po prstoch. Jej bojovníci dali všetko do poriadku, pokosili trávu, povyrezávali stromy, ktoré doň nepatrili. Začali snívať o tom, že mu vrátia zašlú krásu, o ktorú ho obral ujo Socializmus, pani Demokracia a jej príbuzná Anarchia. Žiaľ, zabudli na pani Nevšímavosť a Ľahostajnosť, ktoré sa v meste pri parku nenápadne usídlili. A tak sa z parku dodnes strácajú vzácne stromy. Záchrana sa preto rozhodla vydať na ďalekú cestu - údajne šla hľadať Nádej, Lokálpatriotizmus a Úctu k minulosti, ktoré chce doviezť do mesta pri parku... Ten len čaká a čaká a čaká... kým sa z neho nestratí aj posledný vzácny strom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
