ho doviedla nie príliš jednoduchá životná cesta, alebo ako tomu on hovorí, čiara osudu. Tá jeho život nasmerovala aj k Salvadorovi Dalímu. A hoci ho ako študenta výtvarnej výchovy Dalího filozofia šokovala, neskôr jeho myšlienky prijal za svoje a tvrdí, že mu vlastne zachránil život. V umení ho zaujíma len pravdivosť vecí a ich hodnota, prikláňa sa k renesancii, je budhistom a miluje ženy. "Sú pre mňa požehnaním i utrpením zároveň," vraví banskobystrický výtvarník, ktorý istý čas žil v Paríži, v Španielsku i v Nemecku, vystavoval v Zürichu, Berne, či Tel Avive, aby sa napokon jeho cesty opäť vrátili na rodné Slovensko. Len pred pár dňami otvoril v košickej Optime svoju unikátnu výstavu, ktorá určite stojí za návštevu. A aj keď sa s jeho dielami či filozofiou nestotožníte, určite vás obohatí o nový rozmer, pretože je skrz-naskrz prešpikovaná zvláštnou energiou. Náš rozhovor s ním vznikol pred vernisážou v Košiciach.
Aká bola vaša cesta k umeniu?
- Zložitá. Nikdy som nebol maliar, bol som strojár a maľovať som ani nevedel. Bol som perfektný v rysovaní, v projektoch... No zrazu na vysokej škole na mňa v noci prišla vízia, čo tam vlastne robím. A o dva týždne som už neštudoval a hlásil som sa na vysokú školu umeleckého zamerania. No bol to problém, pretože som to robiť nevedel a nemal som ani učiteľov. Musel som sa učiť sám. Ale napokon som to dokázal a dostal sa na školu. Aj táto cesta však bola veľmi ťažká, pretože som pôvodne chcel študovať aj filozofiu, no za komunizmu sa západné filozofie študovať nedali. Dostal som sa však k náboženstvám, predovšetkým ázijským a tie ovplyvnili môj názor na život a na to, prečo tu vlastne sme. Skrz toho som sa dostal k svojej duši, k svojim pocitom, čo vo veľkej miere ovplyvňuje moju tvorbu. Moje obrazy totiž nie sú iba dekoráciou. Sú na to príliš silné a vnímavému človeku môžu byť priateľom i útočiskom.
Vraveli ste, že ste kvôli vízii opustili vysokú školu. Je celý váš život o víziách? Ovplyvnili vaše kroky a smerovanie v živote?
- Áno. Samozrejme, keď som bol mladší, tak som sa nad tými vecami nezamýšľal. No tým, že som hĺbavý človek, po čase som sa začal zaujímať o to, prečo sa mi určité veci stávajú. A zistil som, že osudová čiara prosto funguje. Hoci, osud sa dá ovplyvniť.
Ste ovplyvnený Salvadorom Dalím, mnohí vás dokonca považujú za slovenského Dalího.
- Dalího, jeho filozofiu, som zaregistroval už na vysokej škole v rámci histórie umenia. A ostal som v šoku, že môže existovať taký blázon. Tým, že ma to veľmi rozčuľovalo, začal som ho študovať a zistil som, že uňho treba hľadať vnútornú podstatu a potom pochopíte, že bol veľmi inteligentný až geniálny a že sa dá z neho veľmi veľa čerpať.
Vraj vám v istom zmysle slova zachránil život.
- Ťažký komunizmus neuznával nič iné, len socialistický realizmus, partizánov... A do takých vecí sme počas školy boli nútení. No ja som zistil, že to nemôžem a nechcem robiť. Chcel som robiť surrealizmus, dadaizmus a kubizmus. No to nebolo možné vystavovať. Dali mi dokonca podmienku, že buď skončím školu alebo nebudem vôbec maľovať a vystavovať. V takej chvíli sa človek dostane do strašnej depresie, kladie si otázku na čo to snaženie vôbec je, načo som sa celé roky učil. Mal som strašné depresie, pomýšľal som dokonca na samovraždu po vzore Modiglianiho, no potom som sa úplne náhodou začítal do Dalího knihy, kde bolo medzi riadkami napísané, že každý má právo na svoje bláznovstvo, treba len vydržať a všetci ostatní vás raz budú musieť akceptovať. Človek len musí byť dostatočne pevný a vtedy sa aj to najväčšie bláznovstvo stane realitou. Takže som začal maľovať a žiť. Preto mu ako vďaku a poctu každý rok venujem aspoň jeden obrázok.
Takže váš život je bláznovstvo?
- Navonok. Lebo keď je človek normálny, obyčajný, ostatní si ho nevšímajú a považujú ho za šedivý priemer. No keď začnete mať smelé myšlienky, automaticky vyskakujete z radu a ste považovaný za blázna. A keď sa tomu bránite, tak sa to bláznovstvo ešte zväčšuje. Takže to treba vyhlásiť do sveta ako oficiálny smer a máte pokoj. Môžete pracovať. Lebo čokoľvek urobím, patrí k mojej fazóne.
Aký je váš umelecký odkaz?
- Dalo by sa to zhrnúť do jednej jedinej vety: "Objavte a ovládnite sami seba a ovládnete celý svet." To znamená zamyslenie sa samého nad sebou. Prežitie aj tých najstrašnejších osudových rán. Človek by mal byť dosť silný a objaviť v sebe nirvánu, pohodu a vyrovnanie. Lebo šťastie môžeme nájsť v prvom rade sami v sebe.
Vaše diela, to sú predovšetkým ženy a ich oči ako tunely do duše...
- Ženy sú to najfantastickejšie, čo nám príroda dala. Začal som sa o ne zaujímať už veľmi skoro. No spočiatku sa to u mňa prejavovalo tak, že keď som sa zamiloval, stratil som reč a bol som úplne hotový. Mávalo to so mnou tak, že som sa to musel naučiť ovládať, pretože som si kvôli nim podrezal aj žily. Sú však pre mňa celoživotnou inšpiráciou. No moje ženy nie sú len vyjadrením krásy, mňa zaujíma ich duša a oči ako tunel do ich vnútra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári