dobre známy Csongor Kassai, ktorého si mnohí pamätajú ako Lucifera z rozprávky Čert ví proč či ako Davida z oscarového filmu Musíme si pomáhat. Pred predstavením, ktoré je preňho vlastne osudové - ponuka z RND prišla v čase, keď končil vysokú školu a zvažoval čo bude ďalej, sme si posedeli pri pohári džúsu a porozprávali sa, čo má momentálne nové.
Táto hra bola vlastne vašou prvou na doskách RND. Dá sa povedať, že má preto pre vás zvláštne čaro?
- Určite má, a to nielen preto, že to bola moja prvá postava u radošincov, o ktorých som dovtedy ani vlastne nevedel, čo sú zač, ale aj preto, že sme mali premiéru v piatok 13. decembra. A stvárňujem tu veľkú postavu - Smrť, ktorú som napokon robil aj ako diplomovú rolu. Tá ponuka prišla vtedy vlastne v období, keď som veľmi uvažoval, čo bude ďalej. Bol som v poslednom ročníku VŠMU a veľmi som zvažoval, či sa neprihlásim do nejakého pohybového divadla a že sa usadím niekde v zahraničí. Naozaj som zvažoval čo ďalej so životom. A odrazu prišla takáto ponuka...
Ste poverčivý?
- Keďže som Panna, tak som v prvom rade detailista, perfekcionista a puntičkár. Ale vlastne sa dá povedať, že som čiastočne poverčivý, pretože pri príprave predstavenia zakaždým dodržiavam isté rituály. Sú veci, ktoré by som mohol urobiť inokedy a inak, no ja to urobím presne tak, ako som to urobil prvýkrát. Vlastne som zistil, že mám rád isté stereotypy, ktoré sa v tomto období snažím narúšať, pretože ma obmedzujú.
V akom slova zmysle?
- Mal som pocit, že príliš rozmýšľam len v istých intenciách. Že mám isté vec príliš zažité, že ich musím urobiť vždy v istom čase, hoci by som ich v skutočnosti mohol urobiť aj inokedy. A toto ma obmedzovalo.
Nemáte niekedy pocit, že kvôli množstvu práce, ktoré robíte, zanedbávate svoje súkromie?
- Nie. Učím sa zariadiť si isté veci tak, aby som mal čas na každého, kto je pre mňa dôležitý. A snažím sa nájsť si aj dosť času na svoje pohodlie a súkromie.
Čo robíte, keď nerobíte?
- Viac-menej leňoším. To robím veľmi rád, pretože práca ma napĺňa natoľko, že neraz, keď si po predstavení sadnem, už nemám chuť ani rozprávať. Rád si posedím v spoločnosti, pripijem si, ale nemám chuť rozprávať. Vždy im vravím, že doteraz som rozprával tri hodiny ja, nech teraz rozprávajú iní.
Vraj sa v lete chystá nejaká ďalšia filmovačka.
- V júli a v auguste by sme mali štyri týždne točiť s Honzom Hřebejkom film, ktorý má pracovný názov Kráska v nesnázích. Na to sa veľmi teším, pretože s ním sa mi už aj predtým dobre spolupracovalo a aj scenár je veľmi zaujímavý.
Stvárnili ste už mnoho zaujímavých postáv. Spomeniete si však na nejakú najbláznivejšiu?
- To bolo paradoxne vo filme, ktorý sa do povedomia verejnosti vôbec nedostal, pretože som ho točil s jedným študentom. Hral som tam chlapíka, ktorý akože predáva Strážnu vežu a tak príde, zazvoní u istého pána a nejako sa dostane do bytu. Napokon však vysvitne, že vlastne prišiel po mikrovlnku, pretože sa zoznámil s jeho manželkou, s ktorou sa dal dokopy a tak sa už žena k svojmu manželovi nechce vrátiť. Takže jej ten priateľ sťahuje osobné veci. (úsmev)
Existuje ponuka, ktorú by ste odmietli?
- Určite, ale ťažko definovať, čo by som neurobil. Lebo aj čo sa týka krvavých scén alebo nahoty, vždy to závisí od toho, či to má v scenári zmysel. Ale určite by som vo filme nezabíjal zvieratá, to by som nerobil.
Máte zvieratká rád?
- Jedným z mojich snov bolo, že budem cestovať po svete, robiť výskumy a skúmať život zvierat. Ja by som najradšej ohradil Galapágy a nepustil tam žiadneho človeka. Nech si zvieratá žijú, prial by som si, aby vôbec nespoznali človeka. Lebo veľa druhov už kvôli ľuďom nezmyselne vyhynulo.
Ako dieťa ste vyrastali na dedine. Máte aj dnes niekde nejakú záhradku?
- Keďže veľa cestujem, živoria u mňa len dva kaktusy, ktoré vydržia aj niekoľko dní bez vody. Veľmi dobre sa im však darí. Až som prekvapený. (smiech).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
