jej prvou divadelnou rodinou. A práve s tou sa nedávno predstavila Košičanom s hrou Tata. V tej Soňa stvárnila jednu z troch dcér - Zitu. Ešte prv sme sa však porozprávali v divadelnom bufete.
Hoci dostávate ponuky aj z iných scén, stále hráte aj v RND. Čo vás tam drží?
- Je to vlastne moje prvé divadlo, do ktorého som vhupla. Predtým som ešte bola na Novej scéne, no RND bola prvá scéna, ktorá ma prijala do svojej rodiny. A odvtedy to cítim tak, že toto je rodina, z ktorej si občas niekam odskočím, no rada sa sem vraciam. Mňa totiž poteší každá dobrá ponuka. Ale v RND je to aj veľká radosť, pretože na iných scénach som sa občas dostala do situácie, keď som musela robiť aj niečo, čo som veľmi nechcela, no musela som to nejako prežuť. Toto sa mi u Radošincov nestáva.
Hovoríte, že ste v RND ako rodina. Užijete si aj veľa zábavy?
- Áno. Stane sa síce, že keď toho máme veľa, ideme radšej na hotel a pospíme si. No sú zájazdy, počas ktorých sa žúruje a je nám spolu dobre. Máme sa naozaj veľmi radi.
Aj si zo seba občas uťahujete?
- (smiech) Áno. Mňa kolegovia poznajú, že som taký trošku zákerný kolega. Rada pripravujem všelijaké prekvapenia počas predstavení. Samozrejme také, aby to neovplyvnilo hru, aby sme pre diváka nepokazili dojem. Pretože nemôže byť nič horšie, ako keď sa herci bavia a diváci nevedia o čom. To neuznávam. Okrem toho, my sme mali taký zvyk, že sme si na posledné predstavenie pre seba navzájom pripravovali rôzne prekvapenia. To bolo veľmi milé, lebo sme sa na jednej strane tešili z toho, čo sme pripravili my, no aj sme sa báli, z akej strany na nás čo číha. No vždy to boli veľmi milé veci.
Vy zbierate rôzne kamienky. Ako ste sa k tejto záľube dostali?
- Tak, že mi nejaký kamarát dal kamienok, pri ktorom som mala pocit, že mi v danej chvíli pomohol. Verím, že kamienky majú v sebe energiu a silu, hoci netreba sa zas na to príliš spoliehať.
Máte ich veľmi veľa?
- Dosť. Je vidno, že sa tomu venujem, že to nie je len zopár kamienkov. Vo svojej zbierke mám kamienky, ktoré mi pripomínajú nejaké miesta, určitú situáciu. No mám aj polodrahokami, ktoré si kupujem alebo dostanem možno aj preto, aby mi pomohli. Nosím ich ako talizmany.
Študujete, ktorý kameň by mal na čo slúžiť?
- Áno, mám také knižky. Teraz som sa však tomu dlho nevenovala. No pred časom som mala rozhovor o kamienkoch, tak som sa do toho opäť trošičku dostala. A niekedy si ich musím poošetrovať, tomu sa treba naozaj venovať.
Máte dosť času na svoje záľuby?
- Mám obdobia, keď sa tomu venujem veľmi intenzívne - aj každý deň a upokojuje ma to a dodáva mi to harmóniu. A potom sú obdobia, keď nestíham nič, ani svoje záľuby, nemám čas, ani na seba a ani na rodinu. To sa tak strieda.
V čo veríte?
- Verím v dobro. Že v každom človeku je niečo dobré, že nemôže byť len zlý. Verím v to, že základ je dobrý, len to tam treba nájsť.
Vaša sestra Zuzka je už dlhšie v Prahe, aký máte napriek odlúčeniu vzťah?
- Je to stále moja bútľavá vŕba. A naopak ja zas jej. Sme si veľmi blízke, takže keď sa stretneme, riešime naozaj všetko možné - od našich vzťahov, po rodinné záležitosti, všetko... Okrem toho sme v častom telefonickom kontakte a veľmi sa podporujeme. Som veľmi rada, že keď sa jej niečo podarí, som prvá, komu zavolá.
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
