"frontmanom". Sedemročným. Práve malý bubeník - Dávid Hodek z Komárna, bol hostiteľom večera a v Košiciach sa premiérovo predstavil spoločne so svojimi priateľmi. Medzi nimi nebol nik iný, ako už etalbovaní vynikajúci inštrumentalisti, saxofonista Gapa a basák Braňo Valanský. Zostavu dopĺňal perkusionista Ferko Beneš, klávesák Martin Ferenčík a gitarista Lászlo Petro.
Malého Dávidka ste mohli zaregistrovať pred časom, keď v istej televíznej šou, s entuziazmom sebe vlastným, predviedol bubenícke umenie po boku bubeníka a riaditeľa STV Richarda Rybníčka. O tom, že nešlo len o jednorazovú záležitosť a že malému hudobníkovi a jeho rodičom ide o viac ako o bezduché predvádzanie sa v telke, svedčí fakt, že chlapča poctivo cvičí, vystriedalo niekoľko sprievodných kapiel, má za sebou pekný počet koncertov a momentálne jeho rodičia zvažujú ponuku účinkovať na turné v Japonsku.
O malý talent, ktorý má z hudby jednu veľkú zábavu, prejavilo záujem nielen publikum, ale i zvučné mená tunajšej hudobnej scény. Akýmsi mecenášom sa Dávidkovi stal bubeník Marcel Buntaj. A čo na to hovorí samotný Dávid?
"Nó, héj, sem-tam si zahráme, veľa som sa od neho učil. Dal mi hentamtú činelu," ukáže paličkou smerou k bicím ohrýzajúc lízanku.
A ako sa dala dokopy súčasná zostava?
"Gapa skončil na vysokej, tak sme sa boli pozrieť v Prešove na jeho absolventský koncert. Tak nás hneď pozval na tento koncert a potom si s ním zahrám ešte vo štvrtok v Prešove," hovorí malý bubeník, ktorý sa svojmu nástroju venuje od troch rokov.
Prešovčan Gapa bol večer v Jazze súčasne i "dirigentom" zostavy. Patričnými posunkami dával chlapčaťu najavo, kedy je čas na sólo a kedy treba stíšiť. Častokrát však práve Dávid komandoval vyhratých harcovníkov, skladbu patrične vygradoval, alebo rázne ukončil. Neskutočná muzikalita a obrovská chuť k hraniu, ktoré Dávid zvládal s detskou hravosťou, pomáhajúc si grimasami i vyplazeným jazýčkom, nenechala nikoho v sále chladným. Mláďa si všetých prirodzene podmanilo, o čom svedčil vrelý aplauz vysmiateho publika.
"Ale ja veľa necvičím, hoci, občas si tam musím sadnúť," odpovedá Dávid rýchlo na otázku, koľko hodín denne venuje bicím.
"Ale zaujímajú ma aj iné veci. Napríklad basa. Raz by som chcel hrať na basu. A ešte bicyklujem. Potom ma zaujíma aj futbal a ešte kreslenie. A chcel by som hrať aj hokej, ale to je veľmi tvrdé. Neviem, čo budem. Či bubeník, alebo futbalista, uvidím," dodáva Dávid, ktorý navštevuje školu pre mimoriadne nadané deti.
A čo má z hudby najradšej?
"Mám tri hudby obľúbené. Funky, jazz a fussion," odpovedá pohotovo.
Rodičia svojho synátora podporujú v hudbe už odmalička.
"Kým ho to baví, tak sa tešíme s ním a vychádzame mu v ústrety. O muziku mal očividný záujem už od raného veku. Mal vyberaný vkus. Ako trojročný sedel nad rôznými funkovými nahrávkami a búchal si rúčkami do rytmu na všetko možné, čo bolo okolo. Keďže bol veľmi vytrvalý a hral s veľkým zápalom, dali sme ho v štyroch rokoch na klavír, aby si popri rytmike vyvinul i cit pre harmóniu. Ale Beethoven z neho asi nebude," smeje sa mamka Andrea Hodeková, mimochodom, absolventka košického konzervatória v odbore tanec.
"Máme garsónku a Dávid cvičí priamo tam, susedia sú zatiaľ tolerantní. Keďže v našom okolí nie je možnosť navštevovať hudobnú školu v tomto odbore, nosievali sme ho do Budapešti. Tam hral dva roky v prípravnom ročníku na konzervatóriu, potom mal súkromného učiteľa. Momentálne sme s učením na chvíľu pre finančné problémy prestali. Ale ak ho to neomrzí, v budúcnosti by sme chceli pokračovať. Zatiaľ ho do hrania netreba nútiť, tak robíme, čo môžeme. Biciu súpravu máme doma nepretržite rozloženú, aby si mohol zahrať, kedykoľvek sa mu zachce cvičiť," dokončí mama malého bubeníckeho talentu. Nechajme sa prekvapiť, ako sa čas popasuje s Dávidkovým nadaním, ktorý snáď jedného dňa výrazne ozdobí slovenskú hudobnú scénu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
