Slovenský herec s maďarskými koreňmi Csongor Kassai si pri prijímačkach na herectvo vôbec neveril

Smrť sa mu hrá rovnako dobre, ako chudák či masový vrah...Radošinské naivné divadlo (RND) ja často označované za liaheň mladých, krásnych a

Smrť sa mu hrá rovnako dobre, ako chudák či masový vrah...

Radošinské naivné divadlo (RND) ja často označované za liaheň mladých, krásnych a talentovaných herečiek. Silvia Šuvadová, Monika Hilmerová či Zuzana Mauréry sú toho jasným dôkazom. Aj muži z tohto divadla však stoja za to. Csongor Kassai patrí bezpochyby medzi veľmi dobrých hercov a na javisku pôsobí, že by dokázal zahrať čokoľvek. Po úspechu filmu "Musíme si pomáhať" natočil každý rok ďalší film, naposledy sa na plátnach kín objavil v slovenskom filme "Konečná stanica". O pár dní si jeho herectvo budú môcť opäť vychutnať i Košičania.

V nedeľu i v pondelok o 19. hodine vás v divadle Thália Cs. Kassai spolu s Stanislavom Štepkom, Maruškou Nedomovou, Soňou Norisovou, Monikou Hilmerovou a ďalšími hercami RND rozosmeje počas hry "Tata", ktorú do Košíc v rámci tohtoročných Dní humoru pozvalo združenie Forsa. V tejto komédii sa objaví i ťarbavá, nešikovná, ale celkom vtipná smrť, ktorá si príde po chorého otca. Veľkoryso mu však umožní počas necelých troch hodín premietnuť si na javisku svoj život. Cs. Kassai si zahrá práve smrť...

"Túto hru máme v repertoári už dlho," prezradil nám. "Veľmi dobre si pamätám aj na premiéru v decembri 1996, lebo to bola moja prvá hra v RND. Považujem ju za jednu z najkvalitnejších hier, aké máme v tomto divadle. Smrť sa mi hrá rovnako dobre, ako keby som hral chudáka, boháča či masového vraha... V rozprávke ´Čert ví proč´ som si zahral diabla a to je podobná postava, kde ide o nadľudskú bytosť. Herec sa môže pri stvárňovaní takýchto rolí odviazať, popustiť uzdu svojej fantázii a kreativite. Pri takýchto úlohách ľudská predstavivosť nemá medze."

Košičania by si teda hru Tata nemali nechať ujsť. "Príďte do divadla. Bude to o ľuďoch a nie o smrti! V každej našej hre je okrem pobavenia aj priestor na zamyslenie."

Nemá potrebu vyvádzať

Dnešný sviatok bláznov v ňom strach či obavy z vtipov, ktoré by mu mohli kolegovia herci prichystať, nevzbudzuje. "Našťastie práve na 1. apríla tohto roku nehráme. Ale aj tak si napamätám, že by mi po minulé roky čosi kolegovia vyviedli. Nezaznamenal som, že by sa ľudia okolo mňa snažili počas tohto dňa vyvádzať... A ja rozhodne nepatrím medzi tých, ktorí rozmyšľajú, čo by komu vyparatili. Nemám potrebu vyvádzať bláznovstvá."

Tento herec je vyštudovaný elektrotechnik, no vždy ho to lákalo na dosky, ktoré znamenajú svet. Pôvodne mal namierané do divadla v Komárne, no skončil v košickej Thálii. "Stále keď hrám práve na javisku v Thálii, chytí ma mierna nostalgia. Tu som začínal nie ešte ako člen tohto divadla, ale ako ochotník so študentským súborom. Najradšej si spomínam na skúšanie a premiéru hry Chrobák v hlave. Vtedy som v Thálii dostal šancu prvý krát si zahrať naozaj väčšiu úlohu. Premiéru mám stále kdesi doma na kazete..."

Vždy keď príde Cs. Kassai do Košíc, snaží sa ukradnúť si čo najviac času na svojich kamarátov a známych, ktorých má v tomto meste dosť. "Ja však mám kopu priateľov všade, kam prídem. Spolužiakov z vysokej školy mám roztrúsených po celom Slovensku."

Ešte kým stál na javisku Thálie pred niekoľkými rokmi a ktosi by mu povedal, že bude členom jedného z najobľúbenejších slovenských divadiel - Radošínskeho naivného divadla, nie celkom by chápal, o čo ide... "Musím sa priznať, že som netušil, čo je to RND, až kým som neprišiel študovať na Vysokú školu muzických umení do Bratislavy. Ak by my však ktosi vysvetlil, že ide o jedno z najznámejších slovenských divadiel, tak by som tomu človeku povedal, že je blázon. Veď čo ja by som hľadal v divadle, kde sa na javisku hovorí po slovensky? Aj pri prijímačkach na herectvo som si vravel - nezoberú ma, veď načo by to robili, určite sú stovky lepších..." Príjímaciu komisiu však presvedčil. "Ja netuším, čím to bolo. Zrejme niečím, čo som ja sám nepovažoval za dôležité. Snažil som sa ukázať zo seba to najlepšie, niečo efektné. Asi sa mi to podarilo."

Ťažkým orieškom, ktorý nebolo pre Cs. Kassaia vôbec jednoduché rozlúsknuť, bola slovenčina. Pochádza z maďarsky hovoriacej časti východného Slovenska a pred tým, než sa rozhodol skúsiť šťastie na vysokej škole, nepatrila slovenčina k stredobodom jeho záujmov...

"Veľmi mi pomohla jedna pani profesorka, ktorá vyučovala hlasovú techniku na javisku. Ona mi pomohla sa v tomto smere otvoriť. Po slovensky viem, veď už v škôlke sme ho mali ako povinný jazky, no doma na dedine, odkiaľ pochádzam, sme hovorili po maďarsky. Slovenčinu som nepotreboval a preto som ju ani nepoužíval. Chýbala mi prax. Je to tak, ako keď niekto vie po anglicky. Zrejme túto reč pozná natoľko, že ho nepredajú, no keď nie je nútený denne ju používať, tak ju vlastne neovláda. U mňa to bolo tak so slovenčinou. Musel som sa prestať ostýchať používať túto reč a potom to už šlo samo od seba."

Slovenčiny sa už nebojí

Dnes sa slovenčiny nebojí a jeho zaujímavý prízvuk mu určite nie je na škodu. V komédii Konečná stanica, ktorá bola natočená podľa hry S. Štepku, si zahral mladého dílera pracích práškov, ktorý vo vášnivej debate so svojou milou plynulo prechádza do maďarčiny... Zahral si i Uhorčíka v televíznom filme "Jááánošííík", nahradil tak Milana Markoviča, ktorý bol zbojníkom v originálom naštudovaní hry v 60-tych rokoch. V hrách RND sa Cs. Kassai objavuje často, veď neobsadiť takého šikovného herca, by bolo určite naškodu...

"V tomto divadle hrám veľa postavičiek, ktoré mi sedia, no sú tam i také, s ktorými sa človek musí popasovať. A to mi vyhovuje. Je jednoduchšie natrieť si chlieb s maslom, ako si navariť šošovicovú polievku. Tá však stokrát lepšie chutí. Rovnako je to s úlohami. Viac ma lákajú tie náročné, ktoré ma potom viac tešia. Na škole ma naučili o úlohách inak rozmýšať, zistil som, že jedna jednoduchá etuda sa dá robiť na mnoho spôsobov. Pri herectve treba rozmýšať, vidieť súvislosti, vnímať nie len text dialógov..." Cs. Kassai vraj hľadá súvislosti so svojími divadelnými rolami všade, kade chodí. Inšpirujuje sa všetkým, čo vidí okolo seba. "Život je predsa zaujímavý a ja si všímam všetko, čo ostatní považujú za obyčajné..."

Cs. Kassaia celkom iste nemožno označiť za obyčajného. Stačí sa na neho pozrieť... "Možno som práve preto atraktívny pre filmárov, ktorí mi zatiaľ dali veľa šancí zahrať si v dobrých filmoch. Ak filmári siahnu po neznámom hercovi, tak preto, že je zaujímavý typ. To sa mne prihodilo pri filme Musíme si pomáhať. Veď sa stačí pozrieť na môj profil a je to jasné... Musela v tom byť náhoda a riadny kus šťastia, že mi režisér, ktorý o mne nič nevedel, zveril kľúčovú úlohu v tomto filme."

Kľúčovým bol na druhej strane tento film pre Cs. Kassaia. Zrazu bol na neho každý zvedavý a na nedostatok pracovných ponúk sa tento herec od filmu Musíme si pomáhať nemôže sťažovať. "Zgustol som si najmä na úlohe Lucifera v rozprávke Čert vie prečo. Na konkurze na úlohy do tohto filmu som prišiel iba pozdraviť známeho, s ktorým som pracoval pri filme Musíme si pomáhať. Práve sa tam konal konkurz na princa. Kamarát mi povedal - veď vyplň dotazník.... Vravím mu - zbláznil si sa, ja predsa nemôžem hrať princa..."

Dotazník však vyplnil, pozvali ho na konkurz, predviedol krátku situačnú etudu a režiér mu navrhol, či by si neskúsil zahrať Azaracha - pravú ruku Lucifera. "Predviedol som krátky dialóg s princom a režisér mi povedal, že mám urobiť všetko preto, aby som bol počas nakrúcania filmu voľný a mohol si v ňom zahrať. Ešte mi povedal, nech si vyberiem, či chcem hrať Azaracha alebo Lucifera. Povedal som si, keď čert, tak rovno ten najvyšší."

Spánok je najlepší relax

Cs. Kassai sa celkom iste nemôže sťažovať na nedostatok zaujímavých hereckých príležitostí. "Musím zaklopať na drevo, že sa to takto dobre rozbehlo... Niekdy však mám toľko práce, že sa stíham akurát tak vyspať, inak stále pracujem. Spánok je môj najlepší relax. A aby som bol spokojný, potrebujem aj príjemných ľudí okolo seba. Mám totiž taký pocit, že počas môjho života zažívam veľa takzvaných osudových stretnutí, keď sa mi pod nohy pripletú ľudia, ktorí mi len tak medzi rečou povedia veci, ktoré ma ovplyvnia... Mám vtedy taký pocit, že to všetko sa muselo odohrať, že je to osud. Občas však vyhľadávam samotu. Niekdy mám potrebu sa odreagovať od ľudí."

Vtedy si pustí televízny program, ktorý ho - podľa jeho slov - dokonale oblbne. "Rovnako sa odreagujem a na nič nemyslím, keď doma upratujem. Umývanie dlážky dokáže dobre vyčistiť hlavu... Som dosť poriadkumilovný, no nie zas natoľko, aby som upratoval stále. Doma však musím mať čistú dlážku, lebo chodievam väčšinou po byte bosý..."

Cs. Kassai si potrpí na dobré jedlo a tvrdí, že herec je vždy hladný. "Herec rovná sa hlad. Aspoň u mňa... Rovnako ako mi nesmú chýbať dobroty, nesmie mi chýbať dobrá rola v divadle. Keď sa mi čosi na javisku nepodarí, tak sa na sabe veľmi hnevám. Som veľmi impulzívny a viem vybuchnúť i sám na seba. Som chorobný nervák, často si tieto moje výbuchy odnesie najbližšie okolie. Emócie si vybíjam totiž na tých, ktorých mám rád. Emócie pozitívne ale aj negatívne. A keď už na seba takto bonzujem... Som netrpezlivý, prejavuje sa to napríklad aj v starostlivosti o kvety. Nemám na to nervy. Doma mám teda iba jeden kaktus - to je všetko, čo u mňa vydrží."

Trpezlivo sa však Cs. Kassai venuje svojej záľube v zbieraní Oscarom ocenených filmov. "Keď som bol dieťa, zbieral som aj škatuľky od zápaliek, známky, céčka. Zbieral som aj všetky články a fotografie, ktoré sa týkali Brežneva. Vystrihoval som ich z novín a časopisov a lepil do zošita. Moji rodičia si mysleli, že je to nejaká práca do školy. Mal som vtedy jedenásť rokov, keď zomrel a videl som, ako všetci smútia a že sa o tom všade hovorí. Netušil som, kto ten Brežnev je, no podľa toho, čo sa dialo, som si povedal - asi to bol dôležitý človek. Bol slávny a ja som tiež chcel byť..."

Už na základnej škole bolo Cs. Kassaiovi jasné, že nebude nikdy Supermanom a že ak chce pomáhať ľuďom, fyzickou silou to nebude. "Vedel som, že keď chcem, aby ma ľudia potrebovali, budem to musieť dosiahnuť inak. Hádam sa mi to podarilo," dodal na záver.

Dátum narodenia: 24. august 1972

Znamenie: Panna

Miesto narodenia: Malý Kamenec, okr. Trebišov

Ukončené vzdelanie: VŠMU

Rodinný stav: slobodný

Relax: spánok

Filmografia:

2004 Konečná stanica

2003 Čert ví proč

2002 Kruté radosti

2001 Vadí nevadí

2000 Hana a jej bratia