pozornosť iba jediné, že stále nedokážeme doma vyhrať veľký, kľúčový zápas. A kým tak neurobíme, môžeme o návšteve medzi svetovú či európsku elitu iba sladko snívať. Nemôžem si pomôcť, ale to klišé "stále sme v hre" som už niekoľkokrát počul. Ak sa nemýlim, počúvam ho už dobrých dvanásť rokov, takže len tak ľahko ma niekto nepresvedčí, že o pár mesiacov nebude zase úplne naopak: Už v hre nie sme... Tie neúspešné roky sa líšia azda iba v tom, ako dlho si to môžeme hovoriť. Výsledný efekt je však stále rovnaký.
Priamo do Nemecka postupuje iba víťaz skupiny a keď to (aj po stredajšom zápase desaťročia na Tehelnom poli) nebude Portugalsko, uverím konečne Pospíchalovej legendárnej teórii: Fotbal nemá logiku! My sa môžeme spoliehať iba na zvláštnu ruskú náturu. Keď sa tej nebude chcieť, pokojne nás nechá vytrápiť sa v baráži druhých v skupinách. A tam by azda bola šanca, keby sa žreb aspoň trošinku na nás usmial.
Za pozornosť však stojí tentokrát aj to (a treba to úprimne priznať), že Galis je prvý tréner pri kormidle slovenskej reprezentácie (na rozdiel od svojich predchodcov), ktorý aspoň vie čo na akého súpera hrať. S tým čo má k dispozícii. Príjemne prekvapil taktikou "pyramídy" i odvahou nasadiť do boja borcov, ktorí pred toľkým národom a proti takému súperovi jakživ nehrali. A Jakubko s Hadom sa chopili šance všetkými desiatimi. A keď sa už dá pochváliť aj ten nešťastník Hlinka, svedčí to o tom, že nad Tatrou sa blýska na lepšie časy. Škoda len, že aspoň silou vôle, keď už nie futbalovo, sme opäť nedokázali to najdôležitejšie - nad silným súperom vyhrať.
mat
Autor: Dcéram vravia Gajčatá
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
