Fredy bol ich duchovný otec, čo povedal, brali ako slová kňaza

Aj keď vám v týchto dňoch televízia JOJ ponúka záznamy z výberových kastingov novej reality show Miliónový tanec, reálny stav je taký, že 24 semifinalistov sa už vrátilo zo sústredenia v Egypte. Medzi nimi nechýbala ani trojica mladých Košičanov - Michaela Nykazová (študentka), Martin Soľár a Jaroslav Adam (obaja tréneri tanca). Na týždenný kemp do krajiny pyramíd sa vybrali po tom, čo v polovičke februára presvedčili porotou na košickom kastingu o svojich kvalitách. Po nedávnom návrate z Egypta sme sa s nimi stretli a vyzvedali sa, aké zážitky si z tohto sústredenia doniesli.

"Myslím, že hovorím za všetkých, ak poviem, že sme plní skvelých zážitkov. Tréningový proces bol zaujímavý a k tomu pláž, more, slnko, teplo...," pochvaľoval si Martin. Nezabudol dodať, že sústredenie v Egypte nebolo dovolenkou. Každý deň na nich čakali náročné tréningy a nacvičovanie choreografíí. Vstávali skoro ráno a k raňajkám sa dostali až po dvojhodinovej rozcvičke na pláži... "Nebolo to jednoduché - cvičiť a tancovať na slnku, v 35-stupňovej horúčave a pri tom všetkom sa ešte spokojne usmievať do kamery... Navyše, neboli sme tam na dovolenke, takže sme namali veľa času sa opaľovať a užívať si teplo. Aj keď musím povedať, že mňa poriadne opálilo. Mám taký pocit, že spomedzi všetkých súťažiacich asi najviac. V posledné dni sme už totiž mali menej nabitý program, takže sme si našli čas aj zájsť k moru," prezradil Martin.

Veľa voľného času si semifinalisti v Egypte neužili, neprišli si užívať zábavu, ale pracovať na svojich tanečných schopnostiach a naučiť sa nové choreografie. Práve kvalita ich zvládnutia a celkový dojem, ktorým súťažiaci na porotu zapôsobili, boli rozhodujúce pri vyberaní postupujúcich do finále. Každý deň mali rozdelený na dve časti. Dopoludnia sa im venoval jeden z porotcov, popoludní druhý. V prvý deň dopoludnia nacvičovali choreografiu pod vedením porotkyne Svetlany Sopkovej, popoludní prišiel na rad Tony Moisés, na druhý deň Jaro Bekr a Fredy Ayisi. Každý z nich sa snažil naučiť súťažiacich istú časť zostavy.

"Každý z nich sa venuje trochu inému štýlu tanca a inému žánru. Naučili nás istú časť zostavy choreografie na jednu skladbu a my sme to potom na generálke mali všetko spojiť dohromady," prezradila nám Michaela. "Mali sme asi hodinu na to, aby sme sa nalíčili a obliekli tak, aby nás to čo najlepšie vystihovalo. Nasledoval program v amfiteátri, kde sme zatancovali to, čo nás za dva dni naučili. Vtedy porota vybrala prvých osem vypadávajúcich. Ďalšie dva dni boli podobné, po nich vybrala porota ďalšiu vypadajúcu osmičku. Každý deň sa teda od rána do večera nacvičovalo a popri tom sme sa mali usmievať usmievať do kamery a čo najviac na seba pútať pozornosť, predvádzať sa... Nebolo to jednoduché," prezradila Michaela.

Po nacvičení dvoch zostáv teda ostala finálová osmička, ktorá mala možnosť vrátiť - podobne ako pri súťaži Dievča za milión - do hry ešte dvoch súťažiach. Dievčatá vybrali jedného chlapca a chlapci zase dievča. Takto sa skompletizovala finálová desiatka, ktorá sa divákom predstaví v priamych prenosoch. Tam už budú o všetkom rozhodovať diváci zaslanými esemeskami.

Veľa sa naučili

"To, že som bola v Egypte na kampe, mi určite veľa dalo," povedala nám Michaela. "V Košiciach sa stretávam s tými istými ľuďmi, s ľuďmi, ktorí sú mojej ´krvnej skupiny´. Tam to však bolo veľmi pestré. Každý bol iný a čímsi zaujímavý. Veľa som sa naučila aj čo sa týka tanca a poučila som sa na vlastných chybách."

Martin si najviac pochvaľoval spoluprácu s porotcom Jarom Bekrom. "Klobúk dole pred jeho šikovnosťou. Je to výborný choreograf a učiteľ. On ma naučil asi najviac. Všetci porotcovia sa snažili, no bolo vidieť, že každý z nich už má vytipované svoje ´čierne kone´ - teda takých, ktorí určite postúpia. Zrejme sa nedalo venovať sa každému rovnako, predsa len nás tam bolo veľa. Fredy však bol určite spravodlivý, mne povedal, že sa málo usmievam do kamery... Nemal som chuť sa predvádzať a okrem toho som bol celý nejaký unavený," prezradil Martin.

Jeho kolega tanečník Jaro rovnako priznáva, že sa v Egypte naučil veľa nového. "Systém, akým sme trénovali, bol veľmi dobrý. Myslím, že sa budem snažiť niečo z neho preniesť i do mojich tréningov. Choreografie, ktoré nás učili, boli na vysokej úrovni, rovnako i aktualizačné prvky. Jaro sa naučil lepšie pracovať so svojim telom, ale i s ostatnými ľuďmi.

"Samozrejme, že to bolo dosť náročné, veď od rána do večera sme tancovali," pokračuje Jaro. "Ale každý tanečník musí mať nejakú koncídiu a výdrž... Fyzicky to podľa mňa zvládal každý. No neviem, či to zvládali po psychickej stránke... Ja som mal jeden taký krízový deň, keď som mal toho naozaj dosť. Našťastie to trvalo iba dopoludnia a nejak som sa dal dohromady. Potom to už bolo v poriadku."

V záberoch z Tuniska, kde boli pred časom na podobnom sústredení semifinalistky súťaže Dievča za milión, nechýbal ani slzy... Objavili sa aj na tvárach tanečníkov? "Myslím, že my sme boli úplne iný kolektív ako pri predchádzajúcej reality show na Jojke. Nás všetkých spájal tanec. Samozrejme, že sa ľudia zo štábu snažili nájsť nejaké intrigy, no nemyslím, že sa im niečo také podarilo. Možno tam aj náznaky toho boli, no neohovárali sme sa tak, ako to bolo pri miliónových dievčatách," nazdáva sa Michaela. "Každý sa správal priateľsky, no je pravda, že aj tak každý v prvom rade myslel na seba... To je ale v poriadku, veď sme všetci prišli postúpiť. Ja som však do Egypta prišla akási zle naladená, smutná a nemala som chuť predvádzať sa pred kamerou. Bola som viac v úzadí...," prezradila študentka druhého ročníka Obchodnej akadémie.

"Nevnímal som veľkú rivalitu," spomína Jaro. "Aj keď šlo o jednotlivcov, pracovali sme ako skupina a bolo to veľmi kolegiálne. Navyše, nikto po nás nechcel žiadne záludnosti voči ostatnými súťažiacim. Samozrejme, že som sledoval ostatných semifinalistov a keď som videl, že je niekto lepší ako ja, snažil som sa mu vyrovnať. Myslím, že sa mi podarilo ukázať zo seba to najlepšie."

Jaro si pochvaľoval najmä to, že porotcovia sa snažili naučiť ich čo najviac. "Fredy bol ako taký náš duchovný otec, čo on povedal, to sme brali ako slová od kňaza," smeje sa Jaro. "Keď musel povedať mená vypadávajúcich, bolo na ňom vidno, že je z toho riadne nešťastný. Myslím, že porotcovia boli veľmi spravodliví a určite to nemali jednoduché."

Nešlo už iba o tanec

V Egypte sa stretlo 24 najšikovnejších tanečníkov. Ani jeden z nich nepatrí medzi takých, ktorí si raz za čas ´zatrsajú´ kdesi na diskotéke a náhoda chcela, že sa dostali až do semifinále súťaže Miliónový tanec. Aj všetci traja Košičania sa tancu venujú niekoľko rokov. Michaela tancuje od detsta a Jaro s Martinom už majú vlastné tanečné skupiny, ktoré vedú ako učitelia a choreografi.

"Tá 24-ka, čo sa stretla v Egypte, bola podľa mňa veľmi vyrovnaná. Každý z nás bol dobrý tanečník," nazdáva sa Michaela. "Už nerozhodoval iba tanec. Mnoho robila osobnosť človeka. To, či je schopný pracovať s kamerou, predvádzať sa. Už to nie je iba o tanci, ale i o vonkajšej kráse a vystupovní. Veď je to predsa reality show, ktorá bude - najmä pri hlasovaní ľudí - hlavne o sympatiách. Tanec už je druhoradý."

Michaela na košickom kastingu zaujala svojou dravosťou a bezprostrednosťou. A teraz má pred sebou nový sen. "Chcem ísť po skončení strednej školy na Broadway. Skúsim tam absolvovať nejaké kurzy a potom kastingy... Je to môj veľký sen. V Egypte som sa naučila veľa nového, nové pohyby. Nechcem iba tak skackať na disko, možno priniesiem do tanca niečo nové... Vďaka Jarovi Bekrovi ma zaujal jazzový tanec, scénika, muzikálové choreografie... Raz možno budem mať vlastnú tanečnú školu - ale určite nie na Slovensku. To sa mi zdá nereálne."

Zistil, že sa vie hýbať

Martin začal tancovať, keď mal asi pätnásť a to všetko kvôli diskotékam. "Akosi som tam zistil, že sa viem hýbať... Vtedy som mal pocit, že ostatní nevedia tancovať a bol som rád stredobodom pozornosti. Pútal som ju na seba tým, ako viem tancovať... Teraz je to iné, už sa nepotrebujem predvádzať. Občas sa však ´vyšantím´... Musím však priznať, že som mal aj stavy, keď som mal tanca plné zuby. Ale prešlo ma to. Nevedel som vydržať bez ´skackania´. Ja bez tanca nedokážem existovať," prezradil Martin. Vraj sa mu občas stáva, že idúc po ulici rozmýšľa nad zostavou, ktorú chce so svojimi žiakmi precvičiť a mimovoľne pri tom tancuje.

Každý pracovný deň trávi popoludnie s deťmi, ktoré učí tancovať. "Niekdy som s nimi aj cez víkendy, najmä ak sa blíži súťaž a treba niečo poriadne nacvičiť. Venujem sa najmä hip-hopu, ale práve v Egypte ma zaujal aj scénický tanec, možno sa budem snažiť niečo také nacvičiť aj s deťmi. Práve vďaka mojej účasti v Miliónovom tanci si viac verím a budem sa snažiť prilákať do mojej tanečnej školy ešte viac žiakov, aby som im mohol odovzdať svoje skúsenosti," dodal Martin.

Z diska prešiel na country

Tanečné kúsky speváčky Jannet Jacskonovej zas pritiahli k tancu Jara. "Ona mala vždy zaujímavý tanečný štýl - akýsi pop zmiešaný spočiatku aj s jazzovými prvkami. To ma uchvátilo a vtiahlo do tanečnej sféry. Teraz vediem vlastnú skupinu, kde s dospelými nacvičujem country tance. Chcem sa však ešte vrátiť aj k moderným tancom," prezradil Jaro, ktorý prešiel aj ľudovým, scénickým tancom či baletom. "Najviac - asi 9 rokov - som sa venoval disku. Tento štýl je však o jednotlivcoch, zatiaľčo v country sa tancuje v pároch a práve to ma lákalo. Týmto tancom sa venujem už šesť rokov."

Istú dobu tancoval Jaro na diskotékach ako gogo-tanečník. "Všímal som si, že tancujem akosi lepšie ako ostatní, ale občas sa mi podarilo na diskotékach nájsť takých, ktorí tancovali naozaj dobre a ponúkol som im, aby skúsili tancovať v mojej skupine. Takto som na diskotékach ´objavil´ niekoľko mojich kolegov," smeje sa. "Po tom, čo som sa vrtáli z Egypta, cítim v sebe ešte väčšie nadšenie z tanca, viac elánu. Bolo skvelé postúpiť z košického kastingu a na semifinále v Egypte som si uvedomil, že som predsa medzi 24-kou najlepších tanečníkov... Zatiaľ som nedostal vďaka tejto súťaži žiadnu ponuku, uvidíme... V každom prípade si myslím, že tu na východe sa tancom uživiť nedá. Možno treba ísť minimálne na západné Slovensko, alebo za hranice. Láka ma to ísť stále viac a viac na západ, kde je reálne sa tancom živiť. Tu v Košiciach takúto perspektívu nevidím."

Čo ďalej?

Finálová desiatka sa bude už priamo uchádzať o vašu priazeň i vaše esemeskové hlasy. Porota vylúči v závere každej finálovej časti dvoch najslabších tanečníkov a víťaz, ktorý dostane najviac diváckych hlasov, rozhodne o záchrane jedného z dvoch vylúčených.

Prvý finálový večer bude patriť imitácii tanca známych hviezd hudobnej scény, o týždeň sa bude tancovať disco, potom latino. Štvrté finále sa ponesie v znamení tancov z ulice - break-dance a hip-hop, ďalší večer bude patriť rock´n´rollu, šiesty muzikálom, siedmy modernému folklóru. Na ôsmom finálovom večeri zaznejú české a slovenské hity a úlohou finalistov bude pripraviť si na ne choreografiu. Posledný večer sa bude niesť v znamení tancov z najúspešnejších hudobno-tanečných filmov.

Ak ste zvedaví, či sa v Egypte podarilo Košičanom presvedčiť porotu o svojich kvalitách a postúpiť, pozerajte show Miliónový tanec aj naďalej. Nechceme vás obrať o moment prekvapenia, a tak sa až v sobotu 16. apríla večer z televíznej obrazovky dozviete, ktorí desiati tanečníci postúpili do finále a či medzi nimi bude i zástupca Košíc.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Na biznise im nezáleží?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári