v divadle začínala o deviatej ráno, na pľaci bola už o ôsmej - vystresovaná, rozklepaná, so stiahnutým žalúdkom. Dnes jej tlieskajú tisíce divákov a na doskách Tálie sa cíti ako doma. Tvrdí, že krásny hlas zdedila po dedkovi, ktorý jedával surové vajíčka. Ochotne na seba nabonzovala, že je náladová, energická a že sa vie "sfučať." Prešovská Báthoryčka, slovenská Edith Piaf - Ľudmila Dutková.
Pochádzate z dedinky Kružlov pri Bardejove, aký máte vzťah k tomuto kútu Slovenska?
Veľmi pozitívny. Veľmi rada sa tam vraciam aj kvôli rodičom, ktorých si veľmi vážim. Prežila som tam nádherné chvíle detstva. Je tam prekrásna príroda, mám tam svoje miesto, kde sa vraciam v každom ročnom období. Pri našom dome je veľký kopec s ovocnými stromami a niekedy mám pocit, že bývame v lese.
Ste druhým dievčaťom v rodine. Vaša o štyri roky staršia sestra Janka bola v detstve milé kľudné dieťa. Akým dieťaťom ste boli vy?
Bola som taký malý rebel s odretými kolenami. V škole som však nevyvádzala. Horšie to bolo mimo školy, bola som veľmi živá. Spomínam si, že som nechodila normálne ako ostatné deti, ja som vkuse behala! Bola som tip dieťaťa, ktorému sa stále podarilo niečo zničiť alebo pokaziť. Takto som zničila mamine úplne nové hodinky a tiež sestrin pamätník. Namočila som ho do vody. Priznala som sa až po rokoch.
Vyštudovali ste strednú zdravotnú školu. Ako detská sestra by ste sa mali starať o bábätka v nemocnici a nie spievať a tancovať na divadelných doskách.....
V čase, keď som rozmýšľala, kde mám ísť na strednú som cítila, že by som mala ísť študovať na konzervatórium. Už od malička som túžila byť speváčkou či herečkou. Keď sa podávali prihlášky na stredné školy, vybrala som si zdravotnú školu aj preto, lebo mám vrúcny vzťah k deťom. A trochu aj preto, lebo rodičia ma v štúdiu na konzervatóriu nepodporili. Zlom však nastal v druhom ročníku a v štvrtom som si podala prihlášku na VŠMU. Prijímačky na VŠMU boli pre mňa veľkým zadosťučinením. Darilo sa mi, vykopli ma až v posledný deň pred porovnávacím kolom. Vtedy som sa začala obracať na divadlá, sledovala som, kedy budú konkurzy na rôzne úlohy. Tak veľmi som verila, že ma do niektorého zoberú, že som si nepodala ani jedinú žiadosť do nemocnice.
V ´89 roku vás prijali do Divadla J. Záborského v Prešove. Začínali ste v historickej budove na Hlavnej ulici. Aké boli vaše začiatky na doskách Tálie?
V prvom rade fascinujúce. Tá vôňa divadla, vôňa šiat, kostýmov.... Priznám sa vám, že som sama sebe vtedy sľúbila, že raz budem stáť na tomto javisku ako skutočná herečka a že zožnem veľký aplauz. Trvalo veľa rokov, kým sa mi tento sen splnil a dnes som šťastná. Robím to, čo ma baví, to čo sa páči ľuďom a chcem to robiť ako najlepšie viem. Svoju prácu mám veľmi rada. Nikdy nepoviem, že idem do roboty. Ja idem do divadla. Začínala som malými postavami. Bolo to v hre Kuracia hlava, kde som stvárnila študentku za veľa vďačím pánovi režisérovi Jánovi Sládečkovi, ktorý ma hodil do vody. Veď som nemala nijaké skúsenosti, rozprávala som východniarskym prízvukom. Veľmi mi pomohol aj Milan Antol, ktorý tam v tom čase pôsobil ako herec. Milan bol neskôr aj mojim priateľom, žili sme spolu desať rokov. Vďačím mu ozaj za veľa. Do povedomia divákov som sa dostala muzikálom Na skle maľované, kde stvárňujem anjela. Túto hru hrávame už 15 rokov, mám odohraných 370 repríz.
V hre Edith a Marlene stvárňujete francúzsku šansónierku Edith Piaf. Niektorí diváci sa vyjadrili, že postava "Vrabčiaka" ako túto speváčku nazývali, je dosť vulgárna.
Keď som si prečítala knihu o Edith Piaf, môžem skonštatovať, že slová, ktoré ja používam v hre sú len slabým odvarom toho, ako sa Edith vyjadrovala v skutočnosti. Ona používala naozaj neskutočne škaredé výrazy, keďže bola dieťa ulice, keďže vyrastala na ulici, tak sa ani nemohla inak vyjadrovať. &ja nemám pocit, že je to vulgárne. Keby som mala používať iné vulgarizmy, tak by mi to prekážalo. Kto však poznal jej životopis, dá mi za pravdu, že si naozaj nedávala servítku pred ústa.
Báthoryčka je postava, ktorú alternujete s Elenou Kušnierovou. Jej vyčítajú, že nie je herecky veľmi presvedčivá v prevej časti hry, vám naopak, že nie ste presvedčivá v druhej časti.
Viem o tej kritike. Niekomu sa nemuselo páčiť, ako som to zahrala, ale aj o tom je divadlo.
Akú postavu by ste nechceli nikdy hrať?
Už asi nijakú prostitútku (smiech).
Celé Slovensko žije už niekoľko mesiacov v ošiali Superstar. Kto je vašim favoritom?
Je to jediná reality šou, ktorú pozerám, aj keď sa priznám, že nie od začiatku. Mojsejovci a Dievča za milión - typy takýchto relácii nemusím vidieť. Superstar sa mi páči aj preto, lebo v nej ide o niečo, čo mi je blízke a čo sa ma týka o spev. Som milo prekvapená, koľko máme na Slovensku dobrých spevákov. Najviac sa mi páči Martina Šindlerová.
Zažili ste na javisku nejaký trapas?
Nie som tip herečky, ktorej by sa často stávalo, že sa pomýli, alebo jej vypadne text. Spomínam si na jeden traps v muzikáli Pokrvaní bratia, kde stvárňujem Lindu, ktorá je skôr chlapec, ako dievča. Skúšali sme, komu sa podarí ďalej pľuvnúť. A mne sa to podarilo tak, že mi riadna slina spadla rovno na tvár. Diváci si to všimli, lebo som sa na javisku musela utierať (smiech).
Ste čitateľkou denníka Korzár?
Áno a chcem čitateľom odkázať, že aj keď doba divadlám veľmi nežičí, naše prešovské hľadisko je stále plné. A to ma veľmi teší. Dúfam, že budeme robiť aj naďalej divácky príťažlivé tituly.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
