regionálnych či oblastných. V predveľkonočnej atmosfére tomu tak bolo aj v Oblastnom futbalovom zväze Humenné, ktorý riadi okrem mládežníckych kategórií aj päť súťaží dospelých. Program zimného seminára rozhodcov a delegátov tvorili dopoludňajšie prednášky a druhú časť vyplnili písomné testy a vyhodnotenie. Aj keď sa užstáva pravidlom, že výkladovú časť seminárov obohatia svojou prítomnosťou zástupcovia VsFZ, tentokrát bol hosť ozaj výnimočný - zhruba hodinovú prednášku na tému pozičné postavenie hlavného rozhodcu počas stretnutia viedol dnes asi najznámejší slovenský rozhodca FIFA Ľuboš Micheľ.
Rodák zo Stropkova je pre mnohých začínajúcich arbitrov vzorom. Aj preto možno jeho návštevu považovať za športový sviatok. "Až tak dramaticky by som to nebral, pretože aj keď niekto rozhoduje Ligu majstrov a iný regionálne majstrovstvá, stále sme kolegovia. Tak ako sa mne ťažko rozhodujú stretnutia na medzinárodnej úrovni, tak určite aj oni nemajú ľahkú úlohu napríklad pri derby zápasoch susedných obcí. Keď som začínal, aj ja som bol vždy rád, keď som stretol pána Christova, či Czetöho," zaspomínal na časy minulé Ľuboš Micheľ. A aké vlastne prvé kroky s píšťalkou v jeho prípade boli? "Môj posun až na súčasné postavenie lemuje množstvo zaujímavých vecí," pousmeje sa. Po rozdelení Československa ukončila činnosť trojica slovenských rozhodcov z listiny FIFA a Slovensko dostalo nových päť miest, pričom Micheľovi sa ako mladému ušlo práve to piate.
"Rozhodoval som na mnohých zahraničných turnajoch - mal som dobré známky, takže som sa posúval stále vyššie, až som sa dostal do top skupiny rozhodcov. Aj ja mám však v živej pamäti zápasy regiónu - na svoje prvé stretnutie som prišiel hodinu vopred, no nikto v areále nebol ešte polhodiny. Stál som tam sám. Až zhruba štvrťhodiny pred začiatkom došli hráči oboch mužstiev - na autách, bicykloch, ba dokonca niektorí sa priviezli na kombajne," skonštatoval s dávkou humoru tridsaťsedemročný arbiter, ktorý tak ako iní rozhodcovia nepozná presný návod, ako sa stať úspešným rozhodcom. "Existujú však zákonitosti, ktorými musí každý, kto chce niečo dosiahnuť prejsť. Na prvom mieste je určite odvaha, pretože stať sa rozhodcom nie je vôbec jednoduché. Dokonca si myslím, že pre mladých chlapcov, ktorí absolvujú svoju premiérovú sezónu v nižších súťažiach to môže byť až kruté. Ak by som mal uviesť svoje základné pravidlo, tak určite to, že už od úvodného hvizdu musia všetci hráči cítiť, že majú rovnaké práva, že rešpektujem fair-play a som strážcom pravidiel a poriadku," vysvetľuje Micheľ.
Najkrajším pocitom je vraj pre neho ako rozhodcu to, ak k nemu prídu po stretnutí obe strany a poďakujú mu za výkon. "Nezabudnem na vetu po stretnutí Steaua Bukurešť - Aston Villa, keď mi prezident hostí po prehre 2:1 povedal: Dnes sme prehrali, no bola to iba naša vina. Odviedli ste perfektný výkon." Táto veta pre mňa znamenala v tej chvíli naozaj veľmi veľa," povedal Ľ. Micheľ, ktorý sa naposledy objavil na medzinárodnom fóre v stretnutí Ligy majstrov Real Madrid - Juventus Turín.
Rozhodcovia všeobecne nie sú v obľube divákov, hráčov i funkcionárov - naposledy to výrazne pocítil švédsky rozhodca Frisk, ktorý kvôli obavám o svoju rodinu dokonca kariéru ukončil. Ľahké to však nemajú ani muži v čiernom na Slovensku... Čo si o tom myslí Micheľ? "Kritika je stále, pretože najťažšie na rozhodovaní je, že nemôžem ulahodiť všetkým. Akonáhle nariadim pokutový kop, jedni sa tešia, druhí sa cítia ukrivdení. Kritika bolí, no ak je na mieste, treba tak učiniť. Na druhej strane, ak rozhodca posúdi vec správne, treba ho pochváliť," hovorí, pripomínajúc ďalšiu aféru v súvislosti s rozhodcom: "Podobnú situáciu ako Frisk zažil aj Ulrs Meier, keď anglickí novinári boli dokonca v jeho rodnom meste, fotili jeho dom, rodinu a vznikli z toho dosť nechutné mediálne ataky. Je to smutné, ak situácia dôjde až tak ďaleko."
Priznáva však, že z množstva zápasov je aj veľa zážitkov. V jeho prípade najradšej spomína na finále Pohára UEFA v Seville, kde sa stretli FC Porto a Celtic Glasgow: "Do smrti nezabudnem na famózne povzbudzovanie asi 60-tisíc škótskych fanúšikov - bola to úžasná atmosféra a po prvýkrát som tam zažil aj naháča, ktorý v rozhodcovskom oblečení najprv ukázal červenú kartu a potom v Adamovom rúchu pobehoval po hracej ploche." S rozhodcoskou píšťalkou pochodil takmer celý svet, je známy, slávny.. Má ešte pred sebou nejaké rozhodcovké méty? "Svetový futbal má dvojročný cyklus majstrovstiev sveta a Európy a popri tom sú kvalitné zápasy európskych pohárov. Ak sa človek do tohoto kolotoča dostane, stretáva sa s mnohými hviezdami ako Pelé, Platini, Beckenbauer, či Cruyff. Je logické, že tam chce ostať čo najdlhšie. To sú zážitky, o ktorých som ako malý chlapec sníval," dodal na záver rozhodca, ktorý by nemal chýbať ani na MS 2006 v Nemecku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
