siahnuť aj bežný čitateľ, je možno svojím názvom trochu prísna, ale opak je pravdou. Zvláštny rozmer jej dodáva už trio autorov všetci traja majú síce doktorské tituly, ale ani jeden nelieči telo...
Prvého, ktorý lieči všeobecnú chorobu každého národa, ktorý občas rád zabúda na svoju minulosť - PhDr. Jána Chovanca, Trebišovčanom netreba osobitne predstavovať. Pre tých ostatných okrem toho, že je známym historikom, je aj skvelým archeológom s ojedinelým vzťahom ku kultúrnym pamiatkam. Asi mediálne najznámejšou je jeho aktivita pri záchrane mauzólea grófa Andrássyho, za ktorú dostal aj významné ocenenie od maďarskej vlády. (Slovenská zatiaľ mešká...) Druhý lieči tiež, ale dušu - vyštudoval totiž teológiu. V súčasnosti je dekanom trebišovskej rímsko katolíckej farnosti, ale jeho meno poznajú aj v Michalovskom okrese, kde dlhé roky pôsobil. Apropó, PhDr. Mgr. Ján Dronzek už napísal tých kníh viac... Zaujímavú trojicu uzatvára doktor práva, JUDr. Ľubomír Bajus ten zase lieči hlavy zamotané z príliš pokrútených paragrafov.
Hneď pri prečítaní úvodu pochopíte, že v tejto knihe nepôjde len o suché pripomínanie histórie práve vďaka trom autorom dielko získalo nielen na širokospektrálnosti výpovednej hodnoty, ale čo je dôležité osloví každého, kto sa aspoň trochu zaujíma o to, čo má v rodnom meste. Veriaci by mali byť zvedaví už z princípu. Informácií a odkazov na Sväté písmo, pretavených na pomery vzácnej historickej pamiatky ( ktorá je niektorými parametrami zemplínskym a hádam aj slovenským unikátom), je tu viac než dosť. Násilné to však nie je citácie prichádzajú celkom logicky a v kontexte, takže nuda určite nehrozí ani tým, ktorý kostol Navštívenia berú len ako architektonický skvost, neodmysliteľne patriaci k mestu Trebišov.
Prístupným spôsobom sú spracované aj state, týkajúce sa histórie kostola a kláštora pavlínov, prepletené s neoddeliteľnými osobnosťami a udalosťami v samotnom Trebišove. Tých, ktorým rádový život zatiaľ veľa nehovorí možno zmenia názor a prečítajú si sondu doň. Vedeli ste, že pavlíni patrili k prísnym askétom, základom ich stravy bol chlieb, zelenina a ryby? Práve tu je aj pravdepodobné vysvetlenie, prečo si pri kláštore zriadili mlyn a rybníky...Za zmienku stojí aj pohľad do análov pavlínskeho rádu zistíte, že nie vždy mali na ružiach ustlané a to v oveľa vzdialenejšej histórii ako bolo minulé storočie...
Zaujímavo je spracovaný aj opis kostola autori akoby vás bez toho, aby ste v ňom boli, chceli povodiť po všetkých jeho zákutiach od Kaplnky Lurdskej Panny Márie cez vchod, všetky nástenné maľby, klenbu a jej výzdobu, oltár, sochy, kazateľnicu, vitráže okien, krížovú cestu až po posledné detaily, ktoré si hádam bežný návštevník ani nevšimne...nejde však len o opisy napríklad pri výjavoch na stenách a klenbe autori bohato používajú bibliu, nenásilne vysvetľujú, poukazujú, upozorňujú, kde sa stojí za to pozrieť...
Za všetky perličky aspoň jedna vedia všetci veriaci, že sedes, na ktorom sedí celebrujúci kňaz pri svätej omši, je vlastne trón? V septembri 1887 sa totiž v Zemplíne konali vojenské manévre, ktorých sa zúčastnil aj rakúsky cisár a uhorský kráľ František Jozef I. Panovník sa kvôli tomu na pár dní usadil v andrássyovskom kaštieli. Gróf Július Andrássy dal pri tejto príležitosti vyhotoviť pozlátené trónne kreslo v štýle rokoka a jeho syn Teodor ho neskôr venoval rímsko katolíckemu kostolu. Inak, práve ono 2.júla 1995 slúžilo ako katedra Svätému otcovi Jánovi Pavlovi II. počas liturgie svätorečenia troch košických mučeníkov. (Skrátená verzia z danej state knihy pozn. autora).
Rímsko katolícky kostol v Trebišove cez knihu neodkrýva len tajomstvá, ktoré možno vidieť, ale aj tie, ktoré asi na žiadnej výstave nenájdete artefakt po artefakte. Vedia Trebišovčania, aký veľký je chrámový poklad alebo čo za zvony im to zvonia, keď ich zvolávajú k liturgii slova? Vedia, aké epitafy patrónov či donátorov sú v kostole umiestnené, ktorí a koľko umelcov sa podpísalo pod toto architektonické dielo či kto je tu vlastne pochovaný? Priveľa otázok? Odpovede na všetky nájdete v knihe. Kto vie, možno potom dáte za pravdu autorom, ktorí v úplnom závere naznačujú, že by si rozhodne zaslúžil komplexný archeologický prieskum a navrhujú, že najsvätejší priestor Trebišova by možno bolo správne pomenovať Mariánskym námestím...
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
