neuveriteľný vzťah k zvieratám akéhokoľvek druhu. Na dvore tohto chovateľa, ktorý sa preslávil najmä úspechmi v chove výstavných holubov nájdete vyše desať mačiek, niekoľko kôz, psa, andulky, zajace a dokonca aj skroteného domáceho ježka. V jeho domácnosti nenachádzajú nový domov len zvieratá, ktoré si on vyvolil. Posledné roky je to už tak, že chodia samé za ním domov - akoby cítili, že uňho je zázračná zvieracia krajina, kde sa im nič nestane a bude o ne dobre postarané. Tak si muž s veľkým srdcom postupne adoptoval aj niekoľko kocúrov, ktoré k jeho domu zablúdili a už sa im nechcelo odísť. Podobne je to aj s vtákmi, ktoré sa sem zlietajú a niečo si uchmatnú z prídelu, ktorý sa každé ráno podáva špičkovým holubom. Takže okrem výstavných šampiónov nad domom Pavelkovcov krúžia aj sýkorky, lastovičky a vrabce.
Boli časy, keď si tento univerzálny chovateľ nosil domov aj niekoľkometrové kráľovské anakondy a pytóny. Ako sám vraví, keby tak mohol, v Michalovciach by zriadil ďalšiu zoologickú záhradu na Slovensku. "Chuť by bola, keby to len toľko nestálo," povedal počas nášho rozhovoru v malej predajni pre chovateľov, kde podniká spoločne s manželkou. "Dokonca, keď som nedávno videl reportáž v televízii o nájdených medvedích mláďatách, normálne som váhal, že si ich adoptujem. Už som chcel zavolať," povedal. Z jeho slov cítiť, že sa rozprávate s nekorunovaným kráľom zvieracej ríše, ktorému k záchrane tvorov nechýba chuť, odhodlanie, ani čas. Snáď len niekedy - všade spomínané a "všemocné" peniaze. "Žiaľ, náklady na krmivo pre zvieratá a ďalšie výdavky, s tým spojené, mi stanovili limity, takže sa môžem venovať len "pár" jedincom. Ale nevadí, možno raz....," zaprognózoval úspešný chovateľ.
Karol Pavelka nie je pritom žiadnym laickým chovateľom zvierat. Už roky pôsobí ako tajomník miestnej organizácie Slovenského zväzu chovateľov. V Michalovciach začal mnohých zaúčať do tajov chovu drobných zvierat práve on - v roku 1978 v metropole Zemplína pracoval ako prvý v novootvorenom Chovoprodukte. Tam už 20 rokov patrí medzi popredných posudzovateľov exotického vtáctva a akvarijných rýb na Slovensku. V jeho živote však majú prvé miesto jednoznačne holuby, ktorým sa začal venovať už ako desaťročný. "Začínal som v starom kurníku, ktorý mi dal dedo. Spočiatku som mal len päť kusov, ale potom sa ich počet rozrástol až na 40. Samozrejme, vtedy to neboli žiadne výstavné kusy ako dnes, to mi ich len dedo pomohol za pár korún kúpiť od dedinských chovateľov. Ale mal som ich rovnako rád ako dnes svojich úspešných šampiónov," povedal. Mimochodom, jeho operení zverenci získali za posledné roky cenné víťazstvá nielen na domácej pôde, ale aj v zahraničí.
"Vážim si najmä čestné ocenenie na Slovenskej národnej výstave v Nitre pre dvomi rokmi či víťazstvo na XXVII. Európskej výstave králikov, holubov a drobných hlodavcov v Prahe, kde som pôvodne ani nemal byť. Súťaž mala totiž prebiehať v Holandsku, kde som nemienil cestovať. Kvôli vtáčej chrípke ju nakoniec premiestnili do Prahy, tak som tam šiel a hneď aj vyhral," hovorí spokojne Karol, ktorého holuby sa stali aj vlani šampiónmi na Celoštátnej výstave zvierat v Nitre.
V jeho holubníkových voliérach našli domov Čepeľské letúne, Pomoránske hrboľaky, Budapeštianske a Košické letúne, Rímske a Poštové holuby. Najväčšou jeho pýchou sú však snehobiele Čepeľské letúne, s ktorými získal spomínané ocenenia. "Sú to veľmi temperamentné holuby - stále sú aktívne a navyše, keď letia v kŕdli, sú ako vznášajúci sa anjeli," mystifikoval svojich miláčikov Pavelka. Dnes chová vyše sto holubov a tento rok očakáva ďalších 200 prírastkov. Pre malé holuby sa dokonca stal aj otcom, keď ich v najväčších mrazoch presťahoval z holubníka rovno do vlastnej obývačky. Po zimnom sústredení v dome Pavelkovcov si holuby zvykli na šéfa malej ZOO viac ako je to obvyklé. "Keď som ich kŕmil počas celej zimy, zapísal som sa u nich doslova ako otec. Teraz keď vojdem do voliéry tak mi nielen sadajú na hlavu a po rukách, ale chodia za mnou ako vycvičené psy. Musím dávať pozor, aby som ich nezašliapol," povedal chovateľ .
Na manželstvo v ríši zvierat si zvykla aj Karolova manželka, ktorá už berie poletujúcich, plaziacich sa a štvornohých spoločníkov ako súčasť života. Hoci jej manžel už s holubmi narába od útleho detstva, zaľúbené listy jej vraj cez ne neposielal. "Je do nich natoľko zaľúbený, že skôr by vypisoval listy im, ako mne," poznamenala s úsmevom pani Pavelková. Karolovi však v jeho záľube pomáha a stala sa druhou mamou malých operencov.
Tento rok michalovský chovateľ pravdepodobne pocestuje so svojimi operencami aj na medzinárodnú výstavu do Lipska. Všetko bude záležať len od finančnej injekcie - všetko ostatné má chovateľ Karol Pavelka v ríši zvierat stále so sebou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
