reformou verejnej správy bol ich počet 35 000, na tento rok vyčlenil štát v 307 služobných úradoch po celom Slovensku mzdy pre 41 639 štátnych zamestnancov. Podľa šéfa Úradu pre štátnu službu Ľubomíra Plaia by u nás malo byť v štátnej správe a samospráve zamestnaných okolo 140 000 ľudí, na ktorých mzdy a odvody sa ročne spotrebuje zhruba 30 miliárd Sk.
"Netrúfam si odhadnúť, koľko úradníkov dokopy na Slovensku v rôznych úrovniach samosprávy alebo štátnej správy pracuje. Keďže presné čísla nemáme, môžem hovoriť len za náš úrad. My vychádzame z toho, že ten ´náš´ počet je primeraný k tomu, čo musia úrady štátnej správy zabezpečovať. Samozrejme, v záujme nás všetkých je, aby ten počet klesal s klesajúcim počtom kompetencií, ktoré štát zabezpečuje. Ak vidíme niekde retervy, snažíme sa tlačiť na úrady, aby ten počet znižovali," uviedol pre náš denník Ľ. Plai s tým, že v súčasnosti beží proces hodnotenia kvality práce štátnych zamestnancov a odstraňujú sa duplicitné činnosti.
Proces decentralizácie a reformy verejnej správy podľa jeho slov ešte nie je úplne ukončený, keďže zatiaľ sa väčšinou presunuli len kompetencie. "Ak sa proces prenosu kompetencií má úspešne zavŕšiť, musí sa to odraziť aj v znížení počtu štátnych úradníkov. Podľa rozsahu kompetencií špecializovanej štátnej správy je ten počet taký, aký je. Určite však nie je optimálny, podľa nás by mohol klesnúť. Pravdou je, že ľuďom to môže byť jedno, či dotyčného úradníka platí mesto, obec, kraj alebo štát, vo všetkých prípadoch totiž idú na jeho výplatu verejné zdroje..."
Najväčší prírastok štátnych úradníkov po reforme verejnej správy nastal v novovzniknutých špecializovaných úradoch štátnej správy. Tento proces "vygumoval" aj pokles počtu úradníkov, ktorý sa zabezpečil zrušením okresných úradov a ich nahradením menším počtom obvodných úradov. "Špeciálky" väčšinou vznikli z bývalých odborov na krajských a okresných úradoch, no organizačne už patria pod jednotlivé ministerstvá. Hoci vykonávajú takmer rovnaké činnosti ako ich predchodcovia, na rozdiel od nich majú väčší obslužný personál... To, že takýto systém nie je práve najšťastnejší, pripustil aj prednosta Krajského úradu v Košiciach Ján Dolný (SDKÚ). Ten si dokonca myslí, že v privátnej sfére by asi tento model nemal dlhú životnosť. "Keby sme boli súkromní podnikatelia, asi by sme sa k tomu ináč stavali. U nás sa síce znížil počet pracovníkov, keď máme dokopy 462 normovaných miest pre KÚ a šesť obvodných úradov, lenže na špeciálkach je vyšší. Vidím aj to, že sú stále ponosy, aký je nedostatok kancelárií pre ich úradníkov. Tie špeciálky sa začínajú postupne rozpínať. Viacerí ich prednostovia chodia za mnou, že potrebujú nové kancelárie a pýtajú ich od nás. Ja im hovorím, čo máme kvôli vám roztlačiť budovu," skonštatoval Ján Dolný.
Podľa viacerých historikov máme v súčasnosti najkomplikovanejšiu sústavu štátnej správy v histórii. S tým súhlasí aj krajský prednosta, podľa ktorého stačilo znížiť len počet okresných úradov na úroveň z roku 1996, čo by bolo funkčne aj finančne efektívnejšie. "Stotožňujem sa s tým, že štátna správa je zložitá a reforma ju skomplikovala ešte viac. Osobne si myslím, že presun kompetencií na samosprávu je správny, lebo sa priblížili k občanom. Nestotožňujem sa však s názorom, že štátna správa musela byť rozdelená pod jednotlivé ministerstvá," tvrdí Ján Dolný. Myslí tým najmä na to, že po reforme sa zvýšil podiel obslužného personálu, ktorý so štátnou správou nemá až tak veľa spoločného. "Predtým o všetko tu bolo postarané a každý mal aj potrebný servis. Dnes je tu úrad špecializovanej štátnej správy, ktorý má 20 ľudí. Keďže však je samostatný právny subjekt, musí mať taký servis ako ten, čo mal predtým napríklad desaťkrát toľko zamestnancov. Všetko, čo tu dnes máme, mohlo zostať v jednom úrade, na jednom mieste a bolo by to lacnejšie," dodal krajský prednosta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
