ako letuška a ako prezrádza, literatúra jej bola vždy blízka. Petra píše o ženských hrdinkách, ktoré prežívajú svoje malé ľudské tragédie a hrdinstvá. Neotrasú síce svetom, ale ovplyvnia osud a konanie ženy. Taký je aj príbeh Kristíny, hlavnej hrdinky jej knihy, ktorú predstavila na autogramiáde v košickom kníhkupectve.

Netajíte sa tým, že vaším veľkým vzorom je Táňa Vasilková-Keleová.

- Sledovala som jej tvorbu ešte keď publikovala iba časopisecky. A keď jej vyšla prvá kniha, bol to pre mňa impulz. Povedala som si: ´Aj obyčajná žena môže byť spisovateľkou´? A to bol asi najväčší podnet uvažovať o dráhe spisovateľky.

Dovtedy ste písali do zásuvky?

- Prvý rukopis, ktorý som vôbec dokončila, leží ešte stále v zásuvke a zrejme aj bude ležať. Je z leteckého prostredia. Napísala som ho v časoch, keď som ešte aktívne lietala. Mám tri deti, odišla som do Bratislavy študovať ekonómiu, hoci to nebol nikdy nejaký môj obľúbený odbor. Už ako malá som tiahla k literatúre a písala som poviedky. Vyštudovala som však ekonómiu, zahraničný obchod. A popri tom som robila letušku. Písala som však stále.

Letuška, redaktorka STV, moderátorka, to sú atraktívne zamestnania. Budete z nich ťažiť v ďalších knihách?

- Sama neviem. Možno to niekomu pripadá atraktívne, ale mne nie. Je to normálna práca ako každá iná, keď už ste tam. Napríklad aj v románe Chcem len tvoje dobro opisujem tak trochu aj televízne prostredie. Kamarátka hlavnej hrdinky pracuje v televízii. Ľahšie sa mi píše o miestach, ktoré si viem predstaviť. Preto dosadzujem svoje príbehy do reálnych miest. Teraz som tam zakomponovala napríklad aj Košice, odkiaľ pochádza moja hlavná hrdinka. Keďže som rodená Košičanka, vedela som si aspoň presne predstaviť všetky tie uličky, hotely. Takto sa mi píše ľahšie.

Ako letuška ste určite zažili aj situácie hodné literatúry.

- Určite. Môj muž, keď som ešte študovala a popri tom robila letušku, mi stále vravel: Nepochopím, ako môže niekto dobrovoľne riskovať život. Ale ja som to vôbec tak nebrala. Nikdy mi to neprišlo, že riskujme život. Ale párkrát sa mi stalo, že som bola v takých situáciách, keď sme sa dostali do ozaj veľmi zlého počasia. Leteli sme napríklad s futbalistami Slovanu a mali sme medzipristátie v Belgicku. Bola hrozná búrka. Počula som nejaký čudný zvuk a pýtala som sa: ´Čo sa deje´? a piloti: ´Nič vážne´. Vedela som však podľa ich výrazu, že išlo zrejme o niečo vážne. Raz sme napríklad leteli s vojakmi z OSN do Juhoslávie počas vojny. Leteli sme nad morom asi osem hodín a odrazu začal vypadávať motor. Bola so mnou vpredu letuška, Austrálčanka.´To nič, ten motor často vypadáva,´ upokojovala ma. Vtedy som normálne začala písať rozlúčkový list. Keby sa niečo stalo, nech ho nájde moja rodina. Ale čo je zvláštne, bojím sa v lietadle až teraz, keď lietam ako pasažier. Vtedy som nesmela ukázať, že mám strach a vedela som to potlačiť. Nepripustila som si to.

Veríte na osudové okamihy?

- Verím. Napríklad mi niekto náhodou povedal, že bude konkurz na letušku. Alebo aj to, že som prišla do televízie, bola náhoda. Čítala som nejaký román, ktorý opisoval jednu televíznu reportérku. ´Čo si o tom myslíš´? hovorím mužovi, ´to by ma bavilo´. A na druhý deň som v novinách objavila konkurz do STV. Verím, že všetko sa deje ako sa má diať. A možno preto dokážem prijať nejaké údery osudu. Lebo si vravím, že nemá zmysel plakať. Určite má všetko význam a vážne sa mi to aj toľkokrát potvrdilo. Ani túto knihu by som nikdy nedokončila, keby som nemusela kvôli deťom dať výpoveď v televízii, kde som moderovala zahraničné správy. A pretože neviem len tak nečinne sedieť, tak som vytiahla jeden rukopis, prepísala ho a ponúkla dvom vydavateľstvám. Obidve prejavili záujem.

Čo teraz píšete?

- Bude to zasa niečo zo života. A možno aj trochu tvrdé. Objaví sa tam niečo o domácom násilí. Uvidíme, sama neviem, ako do pôjde ďalej. Nikdy nemám vymyslený dej dopredu. Najprv vidím prvú stranu ako obraz, pretože som vizuálna. Predstavujem si všetko pri písaní. Zatiaľ netuším, ako sa to bude celé vyvíjať.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári