Kadiaľ kráčal Ježiš na Kalváriu?
V posledných rokoch prinášame v období Veľkonočných sviatkov pravidelne informácie nielen o tom, čím býval tento sviatok zaujímavý v minulosti našeho mesta, ale aj o samotnej podstate Veľkej noci. O tom, čo sa v tomto období udialo v Jeruzaleme, kde konkrétne sa Kristovo martýrium odohrávalo a s ktorými historickými osobnosťami je to všetko spojené. Dnes sa nakrátko pozastavíme pri problematike krížovej cesty. Nie je to sňou až také jednoduché, ako by sa návštevníkovi svätej zeme mohlo zdať.
Obecne sa dnes predpokladá, že Ježiša Krista nechali po odsúdení niesť kríž na popravisko po stáročia tradovanej trase dlhej asi sedemsto metrov, ktorá viedla od pevnosti Antónia, kde sídlilo rímske prétórium, na verejné popravisko Golgotu, ktoré sa nachádzalo hneď za mestskou bránou. Pevnosť Antóniu nepostavili síce Rimania, ale Herodes Veľký, no pomenoval ju tak, pretože bol dobrým priateľom s rímskym triumvirom Markom Antóniom. Bola to stavba takzvaného kastelového typu. Mala obdĺžnikový pôdorys a štyri nárožné veže. V podstate pripomínala bratislavský hrad, bola však o niečo menšia. Stála v tesnom susedstve s jerulazemskou chrámovou terasou, v jej severozápadnom rohu. Všeobecne sa má za to, že tu bolo sídlo rímskej vlády v Jeruzaleme a ak majú dobové pramene pravdu, dalo sa z Antónie prejsť priamo do chrámového komplexu.
Po odsúdení vyviedli Ježiša zo západnej strany pevnosti Antónia /dnes je na tomto mieste komplex kostola a konventu Siónskych sestier/ a sprievod s ním išiel prakticky presne na západ, no keďže príslušná mestská brána bola znateľne južnejšie ako prétórium, dvakrát musel sprievod s odsúdeným, ktorý si samozrejme sám niesol kríž, zabočiť smerom na juh. Keď prišli k mestskej bráne, boli už prakticky na mieste, pretože popravisko Golgota sa nachádzalo iba asi štyridsať metrov severne od nej. Napodiv aj skalný hrob, do ktorého potom uložili Ježišovo telo, sa nachádzal neďaleko Golgoty. Dnes tu stojí komplex chrámu Božieho hrobu a kaplnky vzkriesenia. Po tejto, takzvanej tradičnej trase, sa dnes konajú púte a sprievodcovia ňou vodia skupiny veriacich, ktorí navštívia Jeruzalem s úmyslom vidieť miesta, kde Kristus prebýval.
Archeológovia a vedci biblisti sa však v posledných desaťročiach čoraz viac klonia k názoru, že sprievod s odsúdeným Ježišom sa uberal po inej trase. Vychádzajú z predpokladu, že miestodržiteľ Pontský Pilát nesídlil v ponurej a vojensky strohej pevnosti Antónia, ale v príjemnom a rozsiahlom palácovom komplexe, ktorý si svojho času nechal vybudovať Herodes Veľký /bol to onen kráľ, ktorý nechal vyvraždiť po správe o Ježišovom narodení všetky malé deti/. Herodov palác stál pri západných hradbách Jeruzalema, trochu južnejšie od miesta, kde sa dodnes týči mestská citadela postavená za vlády Hasmonejskej dynastie. Pilát vraj mohol Ježiša odsúdiť pravdepodobnejšie tu, v Herodovom paláci, z ktorého vedie cesta ku Golgote takmer priamo severným smerom. Táto alternatívna cesta je o niečo kratšia meria iba necelých päťsto metrov.
Je tu však ďalšie "ale". Nie je totižto stopercentne isté, že sa Golgota nachádzala skutočne tam, kde si myslíme a kde dnes chrám Božieho hrobu stojí. Popravisko totiž muselo byť mimo mestských hradieb a dodnes nepanuje úplná istota kadiaľ vlastne vtedajšie jeruzalemské hradby prebiehali. Identifikácia Golgoty a svätého hrobu sa totiž udiala až v roku 325 a keďže sa tak stalo pod dohľadom cisárovnej Heleny, matky rímskeho cisára Konštantína, nie je istota, že vznešená patrónka vtedajších vykopávok skutočne našľa to, čo hľadala. Golgota sa mohla rovnako dobre nachádzať oveľa ďalej, asi sedemsto metrov severnejšie, ako je tradovaná poloha. Jeruzalem je totiž prastarým mestom s komplikovaným stavebným vývojom, ktorého obvod hradieb a ich poloha sa v dejinách výrazne menili. Súčasné centrum Jeruzalema je úplne mimo bývalého mesta z čias kráľa Davida a hradby, tak ako stoja dnes, postavili pomerne nedávno /samozrejme z hľadiska biblickej historickej perspektívy/ osmanskí Turci. Zhodou okolností to bolo za panovania sultána Sulejmana Nádherného, toho, ktorý "zrušil" v bitke pri Moháči v roku 1526 stredoveké Uhorsko.
duch
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
