za rok 1850 pred Kristom a prvá zachovaná podoba názvu má tvar "Rušalimum".
V dobe, keď sa Jeruzalema zmocnili Židia, konkrétne okolo roku 1000 biblický kráľ David, bol teda Jeruzalem starší, ako dnešné Košice. Mal vtedy aj iné meno. Keďže ho obýval národ s pre nás trochu háklivým menom Jebúzejci /hovorí sa im aj Jebuziti/, hovorili mu Jebúz. Za panovania kráľa Šalamúna sa plocha mesta takmer strojnásobila. Práve vtedy, výstavbou prvého chrámu, sa stal Jeruzalem svätým mestom Židov. V roku 586 pred Kristom dobyli a zničili Jeruzalem Babylónčania. Okolo roku 520 sa začalo so znovuobnovením mesta, ktoré dosiahlo na prelome nášho letopočtu, keď sa tu odohrali novozákonné udalosti, nesmierny rozkvet. Pôsobenie Ježiša Krista urobilo z Jeruzalema aj sväté mesto kresťanov.
V roku 70 nášho letopočtu mesto úplne zničili Rimania pri potláčaní veľkého židovského povstania. Za cisára Hadriána postavili na území Jeruzaléma vojenské rímske mesto pomenované Aelia Capitolina. Vtedy tu nežil prakticky žiaden Žid. Po roku 326 sa mesto postupne zmenilo opäť na mnohokultúrnu orientálnu metropolu a vrátilo sa mu opäť meno Jeruzalem. V roku 638 ho však obsadili Arabi a zanechali tu výraznú stavebnú stopu. Aj pre Arabov sa stal Jeruzalem svätým mesto, keďže proroka Mohameda sem svojho času priniesol archanjel Gabriel na okrídlenom tátošovi a z tujnajšej chrámovej terasy vystúpili až do siedmeho neba a tu sa prorokovi zjavila viera - Islám.
Pomerne znášanlivému spolužitiu Židov, Kresťanov a Moslimov urobili koniec v roku 1099 križiaci, ktorí Jeruzalem vyplienili a vyvraždili. Potom ho aj prestavali. Križiacka éra trvala iba do roku1187, keď sa mesta zmocnili opäť moslimovia, konkrétne slávny ajjúbovský sultán Saladin. Mesto dostalo pochopiteľne inú tvár. Počas panovania dvoch egyptských Mameluckých dynastií od roku 1250, bol Jeruzalem takmer úplne zničený a v tej dobe naviac nemal hradby. V roku 1517 mesto obsadili osmanskí Turci a vtisli mu mnoho z tej podoby, ktorú má dodnes. Na sklonku 19. storočia, keď bol Jeruzalem takmer úplne arabským mestom, tu počas postupného úpadku tureckej moci postavilo mnoho kostolov a kláštorov viacero európskych veľmocí.
V roku 1917 obsadili Jeruzalem Briti a zostali tu až do roku 1948, keď ho odovzdali Organizácii spojených národov. Prave v dobe britského mandátu nad Jeruzalemom sa do Palestíny začalo pod vplyvom idey sionizmu sťahovať postupne stále viac Židov. Po prvej arabsko židovskej vojne, keď vznikol štát Izrael, rozdelila OSN mesto Jeruzalem medzi Izrael a Jordánsko. Historické jadro Jeruzalema sa týmto delením dostalo do Jordánska, čiže do arabských rúk. Tento stav trval až do roku 1967, keď štát Izrael obsadil celé mesto spolu s územím západného brehu Jordánu. Časom vyhlásil štát Izrael Jeruzalem za svoje hlavné mesto, no za svoje hlavné mesto ho dnes považujú aj Palestínski Arabi.
Skôr, ako pomenovanie "Sväté mesto", by si Jeruzalem zaslúžil názov večné jablko sváru. V hebrejčine znie názov Jeruzalema ako Jrušalaim, v arabčine sa mesto volá El Quds.
duch
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
