Keď sa sliepky začnú kŕmiť, vyzerajú ako na spartakiáde

Veľkonočné sviatky sa dlhé desaťročia viažu s vajíčkami. Ľudoví umelci ešte aj dnes vedia vytvoriť úžasné kraslice, s ktorými sa žiaľ, čoraz zriedkavejšie, stretávame najmä na trhoviskách. Ale vajíčka nemajú svoj význam iba ako veľkonočná ozdoba, tisíce sa ich spotrebujú aj pri príprave rôznych tradičných pokrmov. Aká je ich cesta od sliepok ku spotrebiteľom? Odpoveď sme hľadali v jednom z veľkochovov v blízkosti Košíc, kde sa vajíčka "rodia" doslova na bežiacom páse.

Agrokombinát "Torysa", a.s. sídli v Košickej Polianke, pár kilometrov od Košíc. Sedíme v kancelárii generálneho riaditeľa MVDr. Jaroslava Fialkoviča. "Momentálne chováme približne 180 tisíc nosníc, ktoré mesačne znesú okolo 4 a pol milióna vajec," omráči nás neuveriteľnými číslami. Napadne nám, že z mesačnej produkcie agrokombinátu by sa takmer každému Slovákovi ušlo jedno vajíčko a narýchlo prepočítavame, že naukladané po dĺžke by vytvorili "reťaz", dlhú cez 300 kilometrov...

"No nie je vajce ako vajce," vyvádza nás z omylu šéf agrokombinátu, ktorý je dlhé roky jedným z najvýznamnejších producentov vajec na Slovensku. "Prečo je jedno hnedé a druhé biele? Skôr je podstatné vyfarbenie žĺtka, ktoré súvisí priamo s nosnicami. Ale to by som nerád vysvetľoval. To nie je o tráve, slnku, ale o zložení krmnej zmesi." A tiež od druhu sliepky.

Púť od narodenia kuriatka po vajíčko nám riaditeľ stručne opísal: "Kuriatká nakupujeme jednodňové a dáme ich do odchovňových hál, kde sú až do 19. týždňa života. To sú takzvané mládky, odlišné od akýchkoľvek iných kategórií sliepok, požiadavkami na zloženie krmnej zmesi, zoohygienu, atď. Aby boli schopné znášky vajec, potrebujú dôkladnú opateru."

Keď si neskôr pozrieme moderné haly s klimatizáciou, stálou teplotou, meranou na desatiny stupňa, čistými podlahami, dáme mu stopercentne zapravdu. Kombinát do nich vložil milióny korún. "Ako jeden z mála prvovýrobcov vajec na Slovensku sme z predvstupového fondu SAPARD Európskej únie dostali 18 miliónov. Tieto peniaze, vyčlenila Únia pre novovstupujúce štáty. Boli sme úspešní a v rokoch 2003 a 2004 sme dôkladne zrekonštruovali jednu odchovňovú a päť produkčných hál. Museli sme najprv investovať vlastných 36 miliónov, z toho 50 % nám po komplikovanom audite preplatila EÚ. Kontrola je mimoriadne tvrdá, EU si prísne stráži, aby peniaze išli na deklarovaný účel. Napríklad päť rokov sa nesmie zmeniť účel investície, v našom prípade teda výroba vajíčok."

Kŕmna zmes pre nosnice je doslova alchýmiou. Aby drobučké kuriatko niekedy znášalo vajcia, musí dostávať vysoko špeciálnu potravu. Výrobcom takýchto kŕmnych zmesí je Poľnonákup Vranov nad Topľou., ktorého prepravné súpravy v čase našej návštevy doviezli niekoľkotonovú zásielku.

"V 19. týždni sú mládky premiestňované do dvanástich produkčných hál. Presťahovať ich tisíce, to je veľmi nevďačná, nepríjemná a pipľavá robota, ktorú ale treba urobiť. Teraz máme približne 35 000 mládok v dvoch halách. Od 19. týždňa už nosnica znáša vajíčka. V súčasnosti má tento hybrid veľmi málo spoločného so sliepkami, ktoré kedysi behali po dedinských dvoroch..." vraví MVDr. Fialkovič.

Vírusu sa neboja

Denne sa do špeciálnych zberných dopravníkov skotúľa asi 150 tisíc vajíčok. Je takmer nemožné predstaviť si, ako sa to dá dosiahnuť. Až keď neskôr prechádzame halami, pochopíme.

"Od 19. do 30. týždňa nosnica spravidla znáša najviac, potom jej produkcia klesá. Percento znášky je v tomto období 90 percent." Dobrá nosnica podľa prepočtov "daruje" chovateľovi v priemere asi 325 vajíčok za rok. No opäť sme v úvode rozhovoru, kedy padlo to výstižné "nie je vajce ako vajce". "Triedia sa podľa hmotnosti do kvalitatívnych tried. Balia sa, samozrejme, podľa príslušnej triedy. A podľa toho sa aj predávajú. Hoci väčšinu veľkoodberateľov, žiaľ, málo zaujíma, koľko má vajíčko gramov, ale v prvom rade cena, za akú im ho predáte..."

Slovák má hlboko do vrecka, v obchode si často ako prvé všimne, koľko balenie stojí. Preráta si rýchlo cenu jedného vajíčka a podľa toho sa rozhodne, či kúpi alebo nie. No vajíčka sa aj rozbíjajú. V takomto prípade idú do istej firmy, kde sa sušia. Aby nevyšli nazmar.

MVDr. Fialkovič neobíde ani našu otázku, či je vírus svetoznámej vtáčej chrípky nebezpečný. "Nemôžem povedať, že nie je pre človeka nebezpečný. Napríklad vo Vietname už niekoľko ľudí vírusu podľahlo. Ide o zmutovaný kmeň vírusu, no mechanizmus tejto mutácie je skôr otázka pre špičkových vedcov. Vtáčia chrípka je v prvom rade nebezpečná z ekonomického hľadiska. Ak sa vyskytne, musí sa likvidovať celý chov. Zdecimuje nosnice, broilery, všetko. Prenos do našich zemepisných šírok je málo pravdepodobný. Ale nikdy nehovor nikdy..." vraví MVDr. Fialkovič.

Zlodejov zaujíma najmä hliník

Celý areál, ktorý si napoly pešo, napoly autom prejdeme, je strážený. Napriek tomu sú nevítané návštevy spravidla počerných občanov, pomerne bežné.

"Pozrite. Tu máme staré klietky s hliníkovými doskami," ukazuje nám Ing. Soňa Kubisová, riaditeľka hydinárne. "Hliník je v zberných surovinách cenný artikel. Zlodeji to dobre vedia. Aj s vrátnikom, so šoférom, máme spolu 43 ľudí. Každý deň plátame diery v plote."

Kvôli veľkonočným sviatkom teraz hydináreň "frčí" na dve smeny. Ak treba, zamestnanci pracujú aj v noci. Dochádzajú väčšinou z Košickej Polianky, nejeden aj z Košíc. Robotu si vážia, hoci je namáhavá a jednotvárna.

"Zamestnancov z mesta vozíme autami, lebo tak skoro ráno spoje nechodia. Začíname o šiestej. Stáva sa, že ich potrebujeme o druhej v noci, o štvrtej. Kedy ako, podľa potreby. Niekedy nestíhame nabaliť vajíčka cez deň, vtedy ich balíme v noci. Do šiestej sa musia palety pripraviť, lebo vtedy už vyrážajú expedičné vozy." opisuje predsviatkový chvat Ing. Kubisová.

Nesmie sa stať, že by vajíčka neboli pripravené. "Teraz je dopyt mimoriadne veľký, veď idú sviatky. Robíme ´dvadsaťštvorky´, máme jednu smenu, ktorá ide len v noci, a druhú - od šiestej rána do siedmej večer."

V agrokombináte sa takto pracuje pred Veľkou nocou a Vianocami. Dopyt po vajíčkach je obrovský, prakticky všetky obchodné reťazce majú záujem o "polianske" vajíčka. Predveľkonočný rekord firmy je šesť miliónov dodaných vajec. V týchto dňoch ľudia i technika "šliapu" na plný výkon. "Ja som tu už ako inventár, stále," smeje sa riaditeľka. "Občas si odbehnem domov, tak na hodinku si zdriemnuť. Osprachujem sa a letím späť..."

Jedna zo žien nakladá úhľadne zabalené vajcia na hydraulický vozík. Nákladné auto už stojí, nemožno premrhať ani minútu. Len tak letkom nám zvestuje: "Pracujem od šiestej ráno do druhej, a potom od jedenástej večer do šiestej do rána. Dochádzam z Krásnej." Ešte sa dozvieme, že ráno vstáva o piatej a robí tu šesť rokov. Viac už nepovie, obrovská halda úhľadne zabalených vajíčok čaká...

Všetko riadi automatika

Pomaly sa s Ing. Kubisovou sunieme halami a počúvame jej výklad. "Osem hál obsluhujú dve ženy, ktoré musia byť pri spúšťaní vajec, aby sa nepotĺkli. Kontrolujú tiež kŕmenie, vodu, úhyny. Každý deň dvakrát. Ony dve musia stihnúť toto všetko."

V halách je všetko riadené automaticky. Kŕmenie, odstraňovanie trusu i spúšťanie vajec. Pred vstupom do jednej z hál vidíme na stene pri dverách kompletný elektronický systém. Na displeji svieti hodnota 20,0. Teplota v hale. Na pol minútky zabudneme zavrieť dvere, a červené číslo "padne" na 19,9. Hala je obrovská, na dĺžku môže mať podľa odhadu zo šesťdesiat metrov.

"V jednej tejto hale je 12 600 nosníc. Denne v jednej hale zoberieme 11 600 až 11 900 vajec. To už je dobrá znáška. Máme tu aj haly, kde chováme 13 000 nosníc. Tie sú trochu väčšie. V jednej práve sme. Táto vyprodukuje okolo 12 000 vajíčok," znie hlas riaditeľky v tlmenom hluku.

Priestor je dokonale klimatizovaný, dlážky sú čisté, rieka vajíčok "tečie" na úzke transportné pásiky. "Máme tu aj automatický trusný systém, ale pri jeho spúšťaní musí byť údržbár. Bez neho nedovolím spúšťať fólie. Stačil by trebárs potiahnuť malinký kus drôtika a celú fóliu nám potrhá. On tam musí byť."

Dokonalá technika potrebuje "živý" kvalifikovaný dozor. V celom rozľahlom areáli je päť údržbárov. V troch odchovňových halách kotkodákajú kurčiatka. "Je tam tiež nová technológia. Chováme ich tam od prvého dňa života do pätnásteho týždňa."

Z dobre osvetlených klietok vystrkujú nosnice hlavy, maličké očká nás zvedavo obzerajú. "Sú ako malé zvedavé deti, a tiež potrebujú podobné starostlivosť..." smeje sa Ing. Kubisová. "Keď sa spustí kŕmenie, všetky majú hlavy dolu a papkajú. Vyzerajú ako na spartakiáde. A keď idem chodbičkou, všetky hlavy sa zdvihnú a sledujú ma."

Keď sa mládky presúvajú do haly pre nosnice, robí sa to pár dní vopred. Nové prostredie ich môže ľakať, musia si naň zvyknúť. Potrebujú nepretržité svetlo, nuž lampy idú nonstop. Postupne sa svietenie skracuje. "Presný svetelný režim je veľmi dôležitý! Potrebujú tiež vodu a špeciálnu stravu. Je tam pšenica, kukurica, vitamíny, vápnik, fosfor, všetko perfektne nadávkované. Od 1. do 4. týždňa majú inú zmes, od 4. do 10. inú a od 10. do 16. inú. Aj potom sa to mení, pre nosnice je už tiež iná. Ako pre bábätka..." s humorom vysvetľuje riaditeľka.

Osvetlenie, dodávka vody, teplota, všetko je naprogramované. Až po určitom čase sú nosnice "ochotné" znášať jedno vajíčko za druhým. Pravdupovediac, radikálne si poopravujeme predstavy. Žiadne ohlušujúce kotkodákanie tisícok vyplašených sliepok v obrovských výbehoch.

"Pred dvoma rokmi som bola služobne vo Francúzsku na odbornej stáži. Bola som zhrozená pri pohľade na kopy rozbitých, hnijúcich vajíčok. To by som u nás nikdy nepripustila!" rozhorčene referuje Ing. Kubisová, ktorá sa v tomto "fachu" pohybuje viacero desaťročí. "Aj za socializmu som bola viackrát ´vonku´. Mala som možnosť porovnávať. Zodpovedne môžem prehlásiť, že sme západniarov napríklad v hygiene ďaleko predčili."

A potom sa ešte krátko zmieni o vtáčej chrípke, chorobách, ktoré prichádzajú z iných krajín. "Nechcem nikoho zhadzovať. No som presvedčená, že v zahraničí sa môžu stále učiť od nás..." zakončí našu exkurziu.

Marián BETÍK

Autor: Festival Jeden svet

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári