žije vo Švajčiarsku. Na literárnom turné sa nedávno zastavila v košickom kníhkupectve Artforum.
"Prišla som sem na Slovensko s veľkým nadšením v porevolučných dňoch, keď každý chcel niečo robiť. Poslali ma sem s troma faxami, jeden som v Prahe odovzdala do rúk Havlovi, druhý som nechala v Bratislave a tretí som priniesla do VPN v Košiciach. Tých návratov po emigrácii bolo stále viac. A teraz prichádzam prezentovať knihu Tekutý fetiš, ktorá je vlastne prierezom mojich dôležitých období," prihovárala sa autorka.
Kniha sa začína príbehom obyčajného všedného dňa, ktorý napísala bezprostredne po návrate z Čečenska. Pokračuje literárnou reportážou Zberateľka duší o čečenskej aktivistke za ľudské práva Zajnap. Osud Čečenska ju priťahuje, keďže ide o národ, ktorý sa postavil proti násiliu. "Odchádzala som z Československa, keď na jeho územie vstúpili ruské tanky. A potom som v decembri 1994 videla tie isté tanky prichádzať do Grozného. Videla som, ako sa ženy chytili za ruky a postavili sa proti nim. Potom som sa dozvedela o hnutí ruských žien, to sú tie známe "soldatskye matery", ktoré urobili silné hnutie. Išli do Čečenska zobrať synov z frontu. Práve tento fenomén, že čečenské a ruské ženy spolupracovali, Čečenky pašovali ruských chlapcov s nasadením života, dávali im civilné šaty a pašovali ich s nasadením vlastného života do Ingušska a potom do Ruska, bol motiváciou ísť tam a ukázať ľuďom iné Čečensko, než aké ukazuje propaganda," prezrádza Irena Brežná.
Za novelu Zberateľka duší sa jej ako jedinej píšucej spisovateľke-cudzinke podarilo získať prestížnu cenu za nemeckú literatúru. Prevzala si ju z rúk nemeckého prezidenta. "Dovolili mi zobrať si na ten ceremoniál partnera. Ja som zobrala Zainab. Prišla z Grozného do Berlína. Prepašovali sme ju bez víz. Na pódiu mi pri odovzdávaní ceny ako odvážnej novinárke blahoželali za reportáž. Chválili, aká je nádherne literárna a citlivá. Povedala som:' Moja hrdinka skutočne jestvuje a dnes večer je tu so mnou!' Zainab prišla, podala som jej mikrofón a ona povedala do rusky: 'Drahí moji, som šťastná, že tu môžem byť s vami, ale u nás teraz zúri vojna.'Prekladala som a keď som vyslovila slovo vojna, tak nám organizátori rýchlo poďakovali a vypoklonkovali nás obrovským potleskom z pódia. Hoci sme predtým hovorilo o holocauste, nikto nebol schopný hovoriť o vojne v Čečensku. Neskôr mi prezident venoval asi 15 minút, ale so Zainab sa rozprávať nechcel. Iba si krátko podali ruky. Ten moment mám zachytený na fotografii," rozpráva autorka, ktorá dostala viacero ďalších literárnych cien.
"Slovenský jazyk znesie emocionalitu, ale nemčina je zas presnejšia, konkrétnejšia, potrebuje viacej faktov. Nemčina je suchý jazyk, záplava emocionality je jej cudzia. Preto sa musí priam homeopaticky dávkovať. A moja nemčina je niečo medzi tým, je taká osobitá a moja vlastná. A dokonale ju vystihla aj prekladateľka Jana Cviková, ktorá neprekladala texty v typicky hovorovej slovenčine," dodáva Irena Brežná, ktorá by sa knihou Tekutý fetiš chcela začleniť do slovenského kontextu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
