scénach. Diváci si ju za posledné roky mohli pozrieť v hrách Mastný hrniec, Fun(e)brak s. r. o. (divadelný seriál na princípe TV sitcomu), Traja na hojdačke, Ale, ale, pani plukovníková, či vo filme Zabíjačka. Do Košíc pricestovala s kolegami z divadla West s predstavením Piť alebo byť fit. Stvárnila v ňom dámu v rokoch, ktorej zomrel manžel a tak vyhľadáva spoločnosť. Preto chodí do fitnescentra, kde sa stretáva s ľuďmi, ktorým chce neustále radiť, no jej ochota je prijímaná veľmi rozpačito. Jej návrhy sú totiž občas dosť ťažko prijateľné. S pani Vierou Topinkovou sme si o tom, čo má nového, poklebetili pred predstavením v Jumbo centre.
Vaša postava vo fitnesku veselo utráca peniažky, len aby sa dostala do spoločnosti. Na čo vy rada míňate?
- Vždy si doprajem sladkosti, všelijaké koláčiky. A ešte by som určite peniaze neľutovala dať za cestovanie a knižky.
A na čo by ste ľutovali?
- Nemám ich toľko, aby som mohla povedať, na čo ich nedám (úsmev), pretože v prvom rade si vždy musím povedať, na čo ich dám. To viete, divadlo nie je žiadne finančné terno. To si len ľudia myslia, že to tak je. No nikdy to tak nebolo. Zarobiť sa dalo mimo divadla. Ale teraz sa už filmy netočia, takže ostávajú len dabingy a sem-tam sa niekomu pošťastí reklama, to je všetko.
Vravíte, že na cestovanie by ste korunky dali. Máte nejaký cestovateľský sen?
- V mojom veku sa mi už cestuje ťažko. Predtým som cestovala stále sama a teraz je to už trošku nepríjemné, pretože u nás nie je zvykom, aby starí ľudia veľmi niekam sami chodili. Potom sa na nich dívajú ako na príťaž. Navyše, ja som sa už vo svojom živote nachodila dosť.
Takže čo si teraz užívate vo voľnom čase?
- Momenálne nemám veľa voľného času, lebo viete ako to chodí - sú obdobia, keď má človek buď veľa roboty, alebo žiadnu. Takže mne teraz ostáva čas iba na nejaké čítanie a starať sa o domácnosť.
Na čom pracujete okrem predstavenia, s ktorým ste dnes pricestovali do Košíc?
- Ešte mám projekt v Mestskom divadle. Tam budem skúšať Ostrovského hru, v podstate s mladými ľuďmi. To je veľmi príjemné.
Ako sa vám spolupracuje s mladými?
- Veľmi dobre, nabíjajú ma novou energiou. Človek si totiž vytvára názory na základe svojich skúseností a oni mi prinášajú nový pohľad na vec. Je príjemné stretávať sa s novými názormi.
Sú dnes mladí otvorení názorom staršej generácie?
- Áno. Myslím, že divadlo je na to také ideálne prostredie, pretože tam prichádzajú mladí a stretávajú sa so staršími, s ktorými musia pôsobiť a vytvárať súzvuk. Idú totiž za spoločným cieľom.
Čo by ste chceli mladým odovzdať?
- Aby človek svoju prácu vykonával ako najlepšie vie. A že niekedy nezaškodí troška pokory pred prácou, ktorú robia.
Na ktoré svoje divadelné obdobie najradšej spomínate?
- Samozrejme, na mladosť. Lebo vtedy šlo všetko tak jednoducho, bolo to celé spontánne. A ako človek starne, pribudnú mu rôzne zdravotné problémy a občas si musí položiť otázku, či to ešte zvládne ďalej robiť.
Vedeli by ste existovať bez divadla?
- Nie. Teda, samozrejme že príde obdobie, keď budem musieť odísť. No keď to človek robí pol storočia, tak potom mu to chýba. Uvedomujem si, že raz budem musieť skončiť, lebo do smrti sa tam chodiť nedá, ale kým ma potrebujú, tak to robím rada.
Máte už plány, čo budete robiť, keď bude ponúk pomenej?
- Nie, nemám žiadne plány a sny (úsmev). Beriem život tak, ako prichádza. Človek sa musí prispôsobiť.
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
