stigmatizovaná a hendikepovaná, či už v práci, alebo spoločenskom živote. O tom, čo vlastne znamená byť epileptikom, hovoríme s MUDr. Magdalénou Paučovou (na snímke), ktorá už dvadsať rokov vedie ambulanciu pre záchvatové ochorenia pri Neurologickej klinike FN L. Pasteura na Triede SNP.
"Epilepsia je chronické záchvatové ochorenie, ktoré sa vyskytuje u ľudí rôzneho veku. Najčastejšie sa však objavuje v detskom veku (aspoň jeden záchvat prekoná v detstve minimálne päť percent detí) a u starších ľudí. Súvisí to s vývojom mozgu, respektíve jeho starnutím. Detský vek je veľmi chúlostivý, pretože sa nervový systém iba vyvíja. Kritickým je najmä raný vek krátko po narodení a obdobie puberty, po dvadsiatke záchvatová pohotovosť klesá. U ľudí nad 65 rokov záchvatovosť opäť výrazne narastá, pričom hovoríme o takzvanej sekundárnej epilepsii. Vyplýva z prekonaných ochorení, napríklad cievnych mozgových príhod, metabolických chorôb alebo úrazov," rozhovorila sa pri našom stretnutí neurologička.
Epilepsiu vyvoláva chybná elektrická činnosť mozgu. Jej príčiny môžu byť rôzne. Záchvaty vyvolávajú mozgové nádory či prekonané cievne mozgové príhody, ale tiež môžu vznikať bez zjavnej anatomickej príčiny. Poznáme niekoľko druhov epilepsie. Od jednoduchých, ktoré prebiehajú bez straty vedomia, cez stredný stupeň ťažkostí až po generalizované záchvaty, ktoré predstavujú najdramatickejšie formy epilepsie. Pri nich pacient upadá do bezvedomia, nereaguje na podnety, modrá, ma kŕče končatín. Tento stav môže trvať niekoľko minút aj dlhšie a môže ohrozovať jeho život.
"Prejavy jednoduchých záchvatov súvisia s tým, v ktorej časti mozgu sa iniciujú. Môže ísť o chvíľkové tŕpnutie, psychickú poruchu či stratu reči, pričom prebiehajú bez poruchy vedomia. Najjednoduchšie formy epilepsie dokonca prebiehajú takmer bezpríznakovo a ani najbližší príbuzní si nemusia uvedomiť, že sú prejavom ochorenia. Takouto býva chvíľková ‚duševná neprítomnosť', ktorú si obyčajne uvedomia učitelia, ak sa to stane žiakovi pri odpovedi pred tabuľou. Preto veľmi často diagnostikujú ochorenie u detí, zatiaľ čo ich rodičia to veľmi často považujú za neškodné zahľadenie do prázdna," vysvetľuje MUDr. Paučová.
Takúto situáciu treba podľa nej čo najskôr podchytiť, namieste je konzultácia s neurológom či epileptológom. Epilepsia sa totiž v prevažnej väčšine prípadov dá liečiť, liečba postúpila za posledných dvadsať rokov míľovými krokmi dopredu. Iba v desiatich-pätnástich percentách prípadov je medicína neúspešná.
Žiaľ, pacienti, u ktorých lieky nezaberajú, sú značne hendikepovaní. Môže byť pre neho problémom nájsť si prácu či nadväzovať spoločenské kontakty. Ochorenie môže byť veľkou nevýhodou aj po pracovnej stránke. Pri ťažších formách napríklad človek nemôže riadiť motorové vozidlo, pracovať vo výškach a podobne.
"Epilepsiou trpí asi jedno percento populácie a počet chorých sa každým rokom zvyšuje. Podpisujú sa pod to civilizačné vplyvy, predovšetkým stres, ale aj vážne úrazy a prekonané infekcie. Na stotisíc ľudí ročne pribudne dvadsať až päťdesiat nových prípadov," hovorí Magdaléna Paučová.
Epilepsiou trpeli mnohí velikáni, medziiným Dostojevský, Van Gogh, Moliér či Nobel, ale aj Sokrates, Cézar, Johanka z Arcu či Herkules alebo apoštol Pavol. Epilepsia je stará ako ľudstvo samo. Poznal ju už aj Hippokrates či Paracelsus. Úspešne liečiť ju však dokáže až moderná medicína, aj keď o liečbu sa pokúšali celé generácie lekárov. Podľa legendy uzdravovať chorých dokázal aj svätý Valentín, ktorý je nielen patrónom zaľúbených, ale aj chorých na epilepsiu. Tento kňaz totiž napriek dobe chápal, že ide o ochorenie, nie posadnutosť zlým duchom.
Mimochodom, epilepsia trápi aj zvieratá, napríklad psy. Prejavom môže byť ochabnutie končatín, kŕče, kolaps či dokonca i naháňanie vlastného chvosta...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
