mimoriadne množstvo pranostík. S ich pomocou ľudia skúšajú predpovedať vývoj počasia i na dlhšie obdobie.
Tieto dávne pravdy našich predkov vystihuje jedna z najznámejších veľkonočných pranostík, ktorá vraví: Na Veľkú noc pohoda, dobrá v poli úroda.
Dažde na Bielu sobotu a v deň Vzkriesenia ľudia nikdy veľmi nevítali. Podľa ich skúseností neveštia totiž nič dobrého. Pranostika hovorí: Do božieho hrobu nikdy nemá pršať, pretože to v neskoršej jari a v lete spôsobuje suchá. Sadári by možno potvrdili, či platí pranostika: Ak na Bielu sobotu prší, bude málo čerešní. Na Bielu sobotu vidiečania dodnes pozorne sledujú, odkiaľ prichádza vietor, podľa toho totiž vraj presne z vetrového kúta prihrmia v lete búrky. Z noše upršaných pranostík sa dozvedáme: Ak Veľká noc tečie, do zelených sviatkov - svätodušných sviatkov, Letnic, bude viac vody ako pohody. V tomto roku budú svätodušné sviatky 5. mája. Súvislosť medzi týmito dvoma významnými jarnými kresťanskými sviatkami umocňuje aj ďalšia pranostika: Ak je na Veľkú noc jasné počasie, leto začne na svätého Ducha.
Za nedobrý znak považuje dedinská pospolitosť aj stav, keď sa na Veľkonočný pondelok pridali k oblievačke aj nebesá. Vraví sa totiž: Ak prší na Veľkonočný pondelok, neurodia či pokazia sa žitá. Pekné počasie počas veľkonočných sviatkov pre roľníkov signalizuje aj úrodu, aby si dobre oddýchli, pretože hneď po nich možno začať na poliach, v sadoch a záhradách s jarnými prácami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
