Komu sa minca nezapichla, prišiel o vajíčko i peniaze
Maďarsko je nielen naším južným susedom a turistickým i obchodným partnerom, ale ako sme sa dozvedeli od generálneho konzula Maďarskej republiky Imre Czékmána, ktorý má úradovňu v Košiciach na Hlavnej ulici, podobné spájajú nás aj niektoré podobné tradície a zvyky. Napríklad i veľkonočné.
"Doteraz platí, že 40 dní predtým, ako sa mohli pekne vyzdobené veľkonočné stoly prehýbať pod dobrotami, museli sme dodržiavať pôst. Vôbec nebolo ľahké vymýšľať, aké jedlá variť. Mäso je mäso, a napríklad aj ja ho mám rád," rozhovoril sa generálny konzul, ktorý si nevie veľkonočné sviatky predstaviť bez pečeného barančeka, zajaca, šunky, vajíčok.
Či na vidieku alebo v meste, (I. Czékmán sa narodil v dedinke blízko Szolnoku), v druhý veľkonočný deň nechýbala a doteraz nechýba pravá oblievačka s vodou, obdarovaním, veršovačkami a riekankami. Kropenie voňavkou sa deje podstatne menej. "Podobne ako na Slovensku, aj my máme Veľkonočný pondelok v pondelok, takže ani to si nikto nepomýli."
Oblievačka sa v Maďarsku delí na detskú a dospelú.
"Tá prvá je tak, ako to bolo za čias môjho detstva, úzko zviazaná so získavaním darčekov a sladkostí a zarábaním peňazí. Niektorí dospelí ju však skazia tým, že deťom nalejú alkohol. Toto považujem za negatívnu stránku sviatkov."
K zarobeným peniazom sa viaže i chlapčenská hra, ktorú si I. Czékmán doteraz pamätá, pretože sa pri nej dalo získať ešte viac forintov ako kúpač pôvodne nazbieral. Nejeden chlapec dostal za odmenu uvarené vajíčka. No a tie kúpači po skončení obchôdzky položili k stene a z asi metrovej vzdialenosti do nich triafali mincami. Ten, komu sa peniaz zapichol do vajíčka, získal aj vajce, aj mincu. Komu sa nezachytili a spadli, o peňažnú výslužku prišiel. "Aby sme vo veľkonočnom súboji uspeli, občas sme presnú mušku trénovali aj počas roka," prezradil taktiku generálny konzul, ktorý vraj v tento hre patril k tým úspešnejším.
U dospelých sa namiesto peňazí kúpači hostili a doteraz hostia šunkou, vajíčkami, pálenkou. Voda však vždy bola, či oblievali deti alebo dospelí. Na každú devu sa muselo vyliať aspoň vedro. Čím viac kúpačov k dievčine rišlo, tým v očiach okolia stúpla. "Aj u nás doma doteraz hneď ráno dostane ženská časť rodiny vedrovú sprchu. Inak by sa nerátalo, že boli vykúpané," tvrdí I. Czékmán. Oblievačkou sa mladí zabávajú celý deň. Večer Veľkonočného pondelka vrcholí tradične tancovačkou.
"Zaujímavosťou bolo, a to platí na vidieku doteraz, že na druhý deň chodili chlapcov oblievať dievčatá. Vtedy sa dosť ukázalo, ktorý mládenec je ako obľúbený. Niektorí dokonca, aby neostali ´na ocot´, teda, aby ich aspoň niekto oblial, si dokonca nahovorili aspoň dievčatá z rodiny. To, ak by nikto iný neprišiel...", prezradil konzul ďalšiu zajímavosť.
Veľkonočná oblievačka, aj celé sviatky, sú podľa I. Czékmána pekný sviatok. Stretávajú sa rodiny a ľudia sa zabávajú. K príjemnej pohode, a to je zvyk, ktorý platí doteraz, sa posielajú veľkonočné pozdravy. I keď tie tradičné, papierové, sa v dnešnej dobe počítačov a SMS-iek akosi vytrácajú. "Aj ja som sa už zmodernizoval," pousmial sa generálny konzul.
Sviatky strávi doma, v kruhu rodiny. "Sme naozaj veľká família. Keď to zrátam, tak to bude asi 20 až 30 žien, ktoré treba pooblievať. Takže na nás - chlapov čaká poriadná robota. A na mňa aj výdavky, pretože keď prídu malí i väčší oblievači, len s vajíčkami ako odmenou sa neuspokoja. No, čo už, keď som bol chlapec, tak som cez Veľkú noc zarobil, a teraz peniaze vydávam...", s humorným podtónom dodal generálny konzul Maďarskej republiky I. Czékmán.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
