V Košiciach jedli, pili, poľovali a politizovali
Viackrát v minulosti našeho mesta sa stalo, že Veľká noc tu mala slávnostnejší priebeh, ako po iné roky. Stalo sa tak napríklad v roku 1412, keď tu trávili veľkonočné sviatky uhorský a český kráľ a zároveň rímsky cisár Žigmund Luxemburský spolu s poľsko litovským kráľom Vladislavom II. Jagellonským.
Do Košíc prišli obaja panovníci 21. marca, zo Starej Ľubovne, kde viedli diplomatické hovory o vzájomných územných sporoch týkali sa Haliče, Vladimírska, Podolia a Červenej Rusi. Hovory sa skončili úspešne, uzavretím dohody, a tak dobre naladený Žigmund pozval svojho kráľovského kolegu na okružnú cestu Uhorskom. Prvou zastávkou mali byť práve Košice, jemu verné mesto, kde už predtým často pobýval, ktoré priam obsypával výsadami a hlavne kde si často požičiaval peniaze.
Práve v tej dobe pripadla Veľká noc, podobne ako dnes, na koniec marca a tak ju tu obaja panovníci strávili. Dočasne obsadili spolu s najbližším sprievodom kráľovský dom a domy najbohatších mešťanov, pričom zbytok sprievodu sa utáboril v stanoch v blízkom okolí mestských brán. Pre mesto to bola veľká česť, hlavne však dobrý kšeft a viacdňové zaujímavé divadlo. Mešťania obdivovali bohatstvo a parádne šatstvo kráľovských sprievodov, tlačili sa na bohoslužbách v ešte nedostavanom dóme svätej Alžbety, na ktorých sa zúčastňovali aj obaja panovníci a striehli na kdejaké klebietky z ich súkromia, ktoré vynášalo na verejnosť kráľovské služobníctvo. Richtár, prísažní a ostatní najbohatší mešťania sa snažili urobiť na svojho panovníka čo najlepší dojem, zatiaľ čo sa ich manželky a dcérenky snažili okukať nové spôsoby prinesené z cudziny. A slúžky sa vo voľnom čase "pretŕčali" okolo mládencov z oboch kráľovských sprievodov.
Panovníci prišli do Košíc obklopení svojim úradníctvom, panošmi, štolbami, komorníkmi, kuchármi a čiašnikmi, komorníkmi, osobnými lekármi a pážatami, aby ich životnému štýlu ani na cestách nič nechýbalo. Nuž a aký mali program? Venovali sa v prvom rade vtedy najčastejšej kráľovskej kratochvíli poľovačke. V tých časoch sa v okolí Košíc dali bežne loviť vlky, diviaky, jelene, medvede a divé tury. Práve poľský kráľ Vladislav bol nesmierne náruživý lovec, čomu sa netreba veľmi čudovať. Veď vyrastal uprostred rozsiahlych lesov ešte ako pohanské litovské knieža a krst prijal doslova pár hodín pred tým, ako ho zosobášili s útlou a mladučkou Hedvigou, mladšou dcérou uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého z Anjou. Prostredníctvom svojich manželiek boli obaja panovníci svojho času zošvagrení Žigmundovou manželkou bola Hedvigina staršia sestra Mária. V čase košického veľkonočného stretnutia však boli obe ich prvé manželky mŕtve.
Keď pominul pôst, usporiadávali sa veľkolepé hostiny s ešte veľkolepejšími pitkami. V stredoveku sa od šľachticov a v prvom rade od kráľov očakávalo, že budú jesť a piť výrazne viac a vyberanejšie, ako neurodzený ľud a meštianstvo. Nezdravý životný štýl mali doslova "predpísaný". Kdo sa nevládal nadmieru prejedať a prepíjať, ten nezvykol byť u ľudu populárny dnes by sme povedali, že mal nedobrý imidž. Žigmundovi tento životný štýl vyhovoval a naviac bol, napriek viac než mužnému veku /mal 44 rokov, čo vtedy už bolo dosť/, labužník na ženskú krásu. Nepochybne ho aj tu v Košiciach sprevádzali rôzne tanečnice a spoločnice a obom kráľom spríjemňovali pobyt "kultúrnymi vložkami" a nemusíme pochybovať, že aj priamo sexom. Žigmund, ako vieme, sa nevyhýbal ani ženám neurodzeným, ba zdá sa, že v meštianskych krásaviciach mal obzvláštne potešenie /mával s tým vďaka žiarlivým mešťanom často problémy/. Je teda celkom možné, že aj tu v Košiciach mal svoju favoritku, no konkrétne o takom niečom zatiaľ nevieme.
Ani jeden, ani druhý kráľ sa však nemohli počas svojho košického pobytu vyhnúť svojim najdôležitejším povinnostia vladáreniu, či skôr politickému paktovaniu. Zikmud dojednával ako prostredník s Vladislavom vzťahy medzi Poľsko Litovskou ríšou a Rádom nemeckých rytierov a zároveň ho nahováral na spojenectvo pre už rozohratú vojnu proti Benátkam. No asi najďalekosiahlejšou Žigmundovou akciou, ktorou sa tu v Košiciach zaoberal, bola príprava krížovej výpravy na opätovné dobytie Svätej zeme. Práve odtiaľto napísal byzantskému cisárovi Manuelovi Paleológovi list, kde mu svoju koncepciu krížovej výpravy vysvetľoval a zároveň ho vyzýval do spojenectva v nej. Táto výprava sa nakoniec neuskutočnila. Páni králi sa potom vydali hlbšie do Uhorska, pričom ich najbližšou zastávkou za Košicami bol Tokaj. Myslím, že každému znalcovi vína je jasné, prečo zamierili práve tam.
Jozef Duchoň
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
