som tak evidoval uvedené položky (od dvoch kíl šunky, cez víno, "ostré", likér pre jednu zo žien, až po zemiaky a majonézu), napadlo mi, že i tento sviatok sublimuje. Z emócií, čo nás hrejú, na studený kšeft.
Spomínam si, ako bolo cez Veľkú noc za mojich stredoškolských čias. Všetky kamošky našej partie museli byť vykúpané, na jednu dokonca trochu strelený, no najkreatívnejší člen našej partie vytasil vodový hasiaci prístroj. Jej mama utrpela menší šok, ale vzala to s humorom. Poutierala výdatne pokropenú chodbu a pozvala nás ďalej. Pohostila nás, ako sa patrí, podebatovali sme si s ňou, požartovali s dcérou i jej otcom a na záver nám každému venovali dvacku.
Teraz k nám zájdu iba cigánčatá. Odrapkajú vinš o jednej rozstrapkanej vete a potom sa naťahujú, kto si koláčik zaslúži a kto nie. Inak nepríde ani živá duša. Interaktívny charakter Veľkej noci zakapal, ľudia sedia doma pri všakovakých dobrotách a pozerajú telku. Kdeže sú časy, keď sa cez Veľkú noc ľudia stretávali pri stole, diškurovali so susedmi, príbuznými. Teraz už spravidla debatujú iba o tom, čo ešte potrebujú dokúpiť, aby bola hostina cez sviatky tip top.
Boh Mamon, dobre živený a mocný vykázal svojho "kolegu", striedmeho, skromného, mimo hraciu plochu. Ani tie dve Košičanky nespomenuli, či sa cez Veľkú noc stretnú s deťmi, či ich vnúčik príde pokropiť. Hádam si ešte pamätajú svoje mladé letá, no mysľou sú v reále. V rankingu ich veľkonočných priorít sú v TOP 10, ako aj verejnosť ráči vedieť šunka a "hellmanska", na ktoré sa tisne "to perfektné červené španielske vínko" z nemenovaného veľkoobchodu.
Jestvuje však aj iná alternatíva. Deti a vnúčik možno vypadli zo zoznamu vlastnou vinou. Starší ľudia sú citliví, vnímaví. Občas ich tí mladší rania a vôbec o tom netušia. Prečo sa ale obe babky o blízkych za celý čas ani nezmienili? To netuším.
U mňa bude Veľká noc, aspoň dúfam, veselá a pekná ako po iné roky. Voľakto sa stane terčom cieleného útoku kúpačov, ktorí dostanú najprv hubovú polievku, a potom čokoládové vajce i iné naturálne protihodnoty. Budeme mať čas kľudne sa porozprávať, pohrabať sa v milých spoločných spomienkach. Pôjdeme sa všetci spolu prejsť, precítiť jar. Dotyk blízkej ruky. A malé, zaostalé cigánčatá, čo nám pravidelne skúmajú obsah smetnej bedne, svoju maškrtu dostanú. Hoci pratať po ich nájazdoch rozhádzané papiere, to chce silné nervy.
Vzduch už vonia sviatkami, vanie teplým vetríkom. Postojme, porozprávajme sa, venujme peknú chvíľu jeden druhému. A ja tým dvom dámam odkazujem - Prepáčte! Ohovárať sa tiež nemá...
Marián BETÍK
Autor: Festival Jeden svet
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
