V deviatich robil veľtoče ako jediný v Európe
Dobré meno košickej športovej gymnastike na svetových kolbištiach robí jej odchovanec Samuel Piasecký. Zmenil časy, keď slovenských mužov písali organizátori medzinárodných podujatí na štartovú listinu len tak, do počtu. Vlajočka s dvojkrížom na troch vŕškoch sa jeho zásluhou dokonca zatrepotala už aj na stupňoch víťazov vo Svetovom pohári. Vlani v čílskej La Serene (aj keď nie v najsilnejšej konkurencii) dvadsaťročný Košičan vyhral bradlá a druhý bol na hrazde.
Nasledovali vynikajúce umiestnenia na ďalších (kvalitnejšie obsadených) pretekoch "World Cupu" v Glasgowe (6. na bradlách), či Gente (4. na bradlách i hrazde) a minulý víkend sa črtala pred ním životná šanca - vystúpiť na bedňu na prestížnom Turnaji majstrov v nemeckom Cottbuse, kde sa zišla absolútna svetová špička. Vo svojej discplíne, bradlách, sa zaskvel druhým miestom v kvalifikácii v konkurencii dvadsiatichštyroch pretekárov. Rozhodcovia ocenili jeho výkon známkou 9,500 b. Samo porazil skvelého Rumuna Urzicu a pred ním skončil iba Francúz Cucherat. Chyba vo finále však znamenala pád na koniec elitnej osmičky.
"Pošmykla sa mu ruka a táto kolízia ho pripravila o dobré body," ľúto je aj trénerovi, ktorý ho vypiplal v košickom klube Gymnastik, Jozefovi Dučákovi, že sa jeho bývalý zverenec takto pripravil o historické umiestnenie vo svetovej súťaži. "Bradlá boli vždy jeho doménou, už odmalička, keď s gymnastikou začínal. Mám doma pásku s jeho cvičením vo Viedni, keď mal tuším deväť rokov, ako jediný v Európe vo svojej vekovej kategórii robil na bradlách veľtoče."
Probémy mu nerobí ani hrazda, prostné či preskok, len s kruhmi sa akosi stále nevie spriateliť. "Nikdy mu príliš nevoňali, kvôli ramenám, chýba mu sila. Kruhy sú jeho slabinou. Potrebuje ich do viacboja, ale žeby boli špičkové, to nie," pozná ho veľmi dobre jeho bývalý tréner, veď mu rástol pod rukami desať rokov. "Bol to chlapec, ktorý doslova drel na sebe. Vždy prišiel pol hodinu, hodinu pred tréningom a pustil sa do posilňovania. Iba v puberte s ním boli trošku problémy, vari pol roka, keď sa dal zlákať kamarátmi a cvičiť sa mu príliš nechcelo. No netrvalo to dlho. Je pravda, že školu nemá príliš v láske, ale silnejší je vzťah k tomuto športu. Stálo za to vytrápiť sa s ním. Ale keď chcete niečo dosiahnuť, musia to chcieť traja - tréner, dieťa i rodič. Ak jeden z nich nechce, je koniec. Keď prešiel do Bratislavy, vraveli mi, že som ho nič nenaučil. Ja im na to - vezmite ho a on vám ukáže. Tak sa aj stalo," môže byť skúsený tréner pyšný na svojho niekdajšieho zverenca.
Možno nepotrvá dlho a bude sa môcť pochváliť ďalšími. "Máme v Košiciach dva podobné talenty, Ivana Híľovského a Jakuba Lecha, pripravujem ich o rok na juniorské majstrovstvá Európy."
mat
Autor: Festival Jeden svet
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
