spoločenských a športových udalostí a v poslednom čase aj práca v regionálnom košickom vysielaní Slovenskej televízie, kde spolupracuje s ďalšou Prešovčankou Zuzanou Kostelníkovou. Zdeno Zubák, lebo o ňom je reč, má však okrem médií, v ktorých sa stal dostatočne známym, aj ďalšiu vášeň. Rozhodcovskú píšťalku, s ktorou už štvrtú sezónu brázdi extraligové basketbalové stretnutia po Slovensku.

K rozhodovaniu sa dostal tento pôvodom Dobšinčan na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove, kam prišiel študovať kombináciu telesná výchova a základy techniky. "Hneď v prvom ročníku sme končili zápočtom predmet basketbal. Hoci som basketbal nikdy aktívne nehrával, náš vyučujúci ma bral ako basketbalistu, čo súviselo s tým, že pod košmi aktívne pôsobili obaja moji rodičia. Spolu s jedným kolegom mi povedal, že budeme rozhodovať medzinárodný žiacky turnaj, ktorý vtedy organizoval. Keď som opýtal, či to myslí vážne, lebo dovtedy som nemal píšťalku v ústach, len utrúsil, že prídu aj dvaja normálni rozhodcovia. Tak sa aj stalo, zhodou okolností prišiel regionálny šéf rozhodcov Dušan Kažimír, a keď som s ním odpískal jeden zápas, prišiel s ponukou, aby som sa dal na rozhodovanie. Povedal som si, prečo nie, a teraz je to už desať rokov, čo som sa stal rozhodcom," spomína Zdeno na začiatky.

Postupne sa o žiackej úrovne prepracoval medzi tých arbitrov, ktorí pískajú najvyššie slovenské súťaže. Samozrejme, základným predpokladom sú dobré výkony na ihrisku, aj pískanie však má svoje jemné "nuansy" a mimoihriskové rozmery, ktoré sú veľmi dôležité. "Rozhodca si v prvom rade musí uvedomiť, že je jedna oficiálna osoba, ktorá patrí k basketbalu. Od začiatku som si dával pozor na zodpovednosť, stopercentnú dochádzku na zápasy a k tomu treba priradiť aj ďalšie veci, ako sú vystupovanie a všeobecné správanie sa. Svojim spôsobom možno povedať, že aj medzi rozhodcami robia šaty človeka. Väčšina kolegov chodila na zápasy v druhej lige v rifliach a svetri, ja som možno pripadal ľuďom zvláštny, keď som si vzal kravatu a ´baloňák´. Myslím však, že aj toto vystupovanie presvedčilo kompetentných, že mám predpoklady stať sa rozhodcom v najvyššej súťaži u nás." Zdeno Zubák tvrdí, že mu v rozhodcovskej kariére neraz pomohli aj náhody. Jedna taká ho posunula aj do extraligy. "Na testoch pre prvú kategóriu v Spišskej Novej Vsi sme mali aj fyzické previerky a vtedajší šéf slovenských rozhodcov Laco Janáč nám povedal, že kto z nás dokáže behať najdlhšie, dostane šampus. Vyhral som nielen ten šampus, ale sa aj v dobrom zapísal u ľudí, ktorí mi dali šancu."

Rozhodca je v prvom rade len človek a má počas zápasov svoje subjektívne dojmy. A tak, hoci by to nemal priznávať, má miesta, kam chodí pískať rád a haly, kde je to náročnejšie. "Šport všeobecne je večný boj medzi hráčmi, trénermi a ďalšími zainteresovanými. Vytvoria sa určité vzťahy k jednotlivým klubom, rokmi pískania som čoraz viac presvedčený o tom, že rozhodcovia musia podať vždy ten najlepší výkon, omyly sa nepardonujú. Sú miesta, kde píska ťažko, na východe je to napríklad Svit. Je tam obrovská tradícia, v hľadisku sedí veľa odborníkov a tak si musím dávať veľký pozor, aká je odozva. Okrem toho, je tam asi najviac rozhodcov na meter štvorcový na Slovensku, ktorí sedia v hľadisku a rozoberajú môj výkon. Musím povedať, že najmä v posledných rokoch sú veľmi dobré podmienky v Košiciach, či už v súťaži žien, alebo mužov, basketbal tam robia na vysoké úrovni. Dobré spomienky mám trebárs aj zo Žiaru nad Hronom alebo Michaloviec."

Paradoxne, pred časom bol práve v Košiciach, po extraligovom zápase mužov s Nitrou, po prvýkrát v kariére fyzicky napadnutý litovským legionárom Nitry Vaišvilom. Zdena môže azda tešiť, že hoci prešiel v kariére od rôznych "horských" líg, kde sa neraz stáva hocičo, takýto zážitok mu pripravil až hráč zvučného mena, účastník olympijských hier.. "Bral som to trocha s rezervou, z mojej strany bolo v tom kontakte určite menej emócií než z Vaišvilovej. Bol to momentálny skrat, keď sa opäť na ihrisku stretneme, nebudem mať problém si to rozumne vydiskutovať." V rozhodcovskej kariére by chcel, ako každý normálne ambiciózny človek, dosiahnuť čo najviac. "Od začiatku je mojim snom pískať na vážnom medzinárodnom fóre, či už v súťažiach FIBA, alebo ako absolútny vrchol, súťaže organizácie ULEB a možno aj olympiádu. To je ešte vzdialená budúcnosť, ale už teraz ma pri tej predstave mrazí po chrbte..."

Práca v rádiu, televízii a rozhodovanie na najvyššej slovenskej úrovni, to vyzerá byť časovo poriadne stresujúca záležitosť. "Stihnúť sa to dá, lebo basketbal sa zväčša hráva cez víkend, občas aj v stredu. Hoci, paradoxne, počas víkendu sa zväčša dejú športové podujatia, ktoré musím ako redaktor mapovať. Dá sa však stihnúť veľa, hoci niektoré dni sú skutočne perné. Je to aj vecou dohody a organizácie času," hovorí Zdeno a dodáva: "Jedny aktivity čiastočne ovplyvňujú druhé. V práci za mikrofónom som nútený komunikovať s množstvom ľudí, a tak nemám problém pri kontakte aj v basketbale. Je to aj napríklad o odolnosti proti stresu, ten v našej práci stále je, keď vám pri vysielaní v štúdiu zasvieti červená a prihovárate sa množstvu ľudí. Aj zvládanie takýchto situácií je na prospech pôsobeniu pri rozhodovaní."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári