štúdiá i štýl fotenia. A práve štýl je to, čo mnohých zaujalo na práci tridsaťdeväťročného Vranovčana a bývalého kulturistu Igora Kopčeka.
"Všetko sa to začalo tým, že som niekedy v rokoch 1994,1995 a 1996 napísal trilógiu o kulturistike a potreboval som do tých kníh fotografie. Obracal som sa na ľudí, ktorí v tej dobe fotografovali aj na kulturistických súťažiach, no zistil som, že každý za to chce istý obnos peňazí, ktorý som ja momentálne nemal. Keď si niekto za jednu snímku zapýtal tisíc korún, tak som si povedal: Dosť, začnem sám fotografovať .Kúpil som si nejaký smiešny fotoaparát a s tým som chodil po regionálnych a národných súťažiach. Zistil som, že fotky, ktoré som nafotil majú celkom dobrý ohlas," spomína. Postupne si zadovážil lepšiu aparatúru. Skutočnosť, že jediný človek, ktorý robil štúdiové fotografie kulturistov v Česku a na Slovensku sídlil v Plzni ho viedla k tomu, aby si zriadil vlastné štúdio. Jeho fotografie sa začali zverejňovať v kulturistických časopisoch a popri tom začal fotografovať aj komerčne: "U nás to s komerčnou fotografiou vyzerá tak, že ak človek chce na niečom zarobiť, tak musí robiť modeling. Absolvoval som preto zopár kurzov, ktoré organizovali v Prahe. Tam som sa naučil, ako mám realizovať modelingové fotky."
Problém bol v tom, že začínajúce modelky by rady mali pekné, ale lacné fotografie. Igor sa rozhodol, že im vyhovie, no aj on z toho bude mať osoh: "Spojil som sa s agentúrou EXIT, konkrétne z riaditeľom Andrejom Tarabom. Povedal som mu o svojom pláne zorganizovať na východe súťaž MISS FOTO s tým, že fotografie budú zverejnené na internete a v miestnych novinách, takže ľudia budú môcť hlasovať za dievča, ktoré sa im najviac páči. Súhlasil, že agentúra to zastreší. Zmyslom súťaže bolo urobiť dievčatám pekné fotky a zároveň si spraviť reklamu."
Takúto súťaž určite s radosťou privítali hlavne dievčatá, ktoré túžia po dráhe modelky, no možno im chýba pár centimetrov výšky alebo ich niekde majú viac než treba. "Je nepodstatné či je dievča veľké, malé, chudé, tučné, či je blondína alebo tmavá. Každá žena je zaujímavá. Keď sa upraví, dá sa použiť. Možno nie práve na predvádzane šiat, ale môže sa hodiť napríklad do nejakej reklamnej kampane. Agentúr je množstvo a vyhľadávajú rôzne typy ľudí, nemusia byť výrazne pekní ani mať ideálnu postavu. Kvôli tomu sa táto súťaž volá MISS FOTO, pretože rozhodujúce sú portrétové fotografie," myslí si fotograf.
O tom, že novovzniknutá súťaž krásy má úspech svedčí fakt, že na minulom ročníku sa v prvej päťke umiestnilo aj dievča z Humenného. MISS FOTO tým definitívne prekročila hranice Vranovského okresu:
"Minulé roky museli dievčatá dochádzať na castingy do Vranova. Teraz budeme my chodiť po mestách Východného Slovenska a robiť castingy tam. Na internete sa zriadi webová stránka, na ktorej budú sekcie s fotkami dievčat z jednotlivých miest. Ľudia budú cez sms hlasovať. Prvých päť dievčat z každého mesta postúpi do finále. Tie potom opätovne nafotíme v štúdiu vo Vranove a znovu ich dáme na internet, kde sa rozhodne o absolútnej víťazke."
Na jednom castingu sa pred Igorovým objektívom vystriedajú desiatky krásnych dievčat. Takúto prácu by svojmu mužovi tolerovala len máloktorá manželka... "Manželský život nie je o tom, že na seba bezdôvodne žiarlime. Ona vie, že doby, keď som fotografovanie príliš prežíval, sú preč. Teraz je to už len zvyk. Kamarátom často hovorím, že ja tie dievčatá beriem ako stoličky. Pre mňa to nie sú dievčatá alebo ženy, sú to objekty, s ktorými pracujem a chcem aby boli dobre nafotené. To je všetko." Proti tomu sa naozaj nedá namietať. Ako Igor hovorí, počas súťaže ide fotenie ako na bežiacom páse: "Na každé dievča mám maximálne desať minút. Za ten čas musím urobiť zhruba tridsať záberov. Nie je čas ich štylizovať do nejakej pózy, ktorú si ja vymyslím. Jednoducho im poviem základné veci a ide sa fotiť."
Paradoxom je, že Igorovi sa najľahšie pracuje s dievčatami, ktoré o sebe tvrdia, že na fotografiách nevyzerajú dobre: "Všetky dievčatá si o sebe myslia, že sú pekné, no často hovoria, že sú nefotogenické. A práve také sa mi fotia najlepšie, pretože im stále dopredu poviem, že ak sa mi fotky nevydaria, tak sa aspoň môžem vyhovoriť na to, že sú nefotogenické. No napriek tomu sa snažím urobiť všetky fotky tak, aby sa ľuďom páčili." Zdá sa, že fotografovanie je zaujímavá a celkom príjemná práca. Pravdou však je, že sa pri nej občas stávajú aj nepríjemné veci: "Keď sa prichádzajú do ateliéru nafotiť kulturisti, je to väčšinou pred nejakou súťažou. Vtedy držia dosť prísnu diétu. Nedostatok cukrov na nich hneď vidieť. Nedokážu udržať pózu a stalo sa už aj to, že mi človek odpadol pred objektívom."
Autor: Diana Baschierová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
