i „nebytí" tej ktorej obecnej či mestskej školy. Aj na Spiši sa nájde hneď niekoľko prípadov. Tak tomu bolo aj na sklonku roku 2003, kedy sa na stôl krompašskému zastupiteľstvu dostalo rozhodovanie o osude štyroch materských škôl v meste. Verdikt vtedy znel v prospech zlúčenia troch z nich. Štvrtej vtedy spadla do „vienka" právna subjektivita. Vedenie mesta, ako aj poslanci tak rozhodli v presvedčení, že konajú v čo najlepšom záujem mesta.
Vznikla teda Združená materská škola (mimochodom taká menšia slovenská raritka) so sídlom na Hlavnej ulici. Jej súčasťou sa stala aj škola na Trangusovej ulici. Nič nepomohla ani petícia jej učiteľov a rodičov, ktorých deti navštevovali „Trangusku". Ani hlasy o tom, že na úkor malej zabehnutej (či obľúbenej!) škôlky sa ide chytať „druhý dych" pre väčšiu na Hlavnej ulici, ktorej chýbajú nejaké tie grošíky na prevádzku. Nič nepomohlo. Každá zo strán - mesto i rodičia spolu s učiteľmi, mali svoju pravdu a logické argumenty. Tie však zlúčeniu nezabránili. Peňažná rétorika nepopustila. V meste sa uživia iba dve škôlky - jedna združená a druhá s právnou subjektivitou.
Po čase však prišlo čosi „nečakané", dve kontroly Krajského školského úradu v Košiciach ukázali, že združená materská škola porušuje zákon. Vznikla totiž predtým, ako mesto požiadalo o vyradenie Materskej školy na Trangusovej ulici zo siete škôl a školských zariadení. I keď podľa vedenia mesta žiadosť sa dodnes nevybavená „presúšala" na stoloch rezortného ministerstva kdesi v Bratislave. Ani tí na ministerstve totiž nevedeli, ako postupovať - či podľa vtedy už starého alebo nového zákona. Mesto však po kontrolách začalo konať a všetko smeruje k tomu, aby po roku a pol v meste v prípade materských škôl nastal právny stav, ktorý tu mal byť už v roku 2003. Zasa raz však niekto doplatil na povestnú slovenskú byrokraciu.
O čosi dlhšie - štrnásť rokov, trval zasa iný školský príbeh, ktorý sa podarilo dotiahnuť happyendom. Základná škola na Zemanskej ulici v Krompachoch presne toľko rokov fungovala bez kolaudácie. Ako behom na dlhé trate sa dá označiť tento niekoľkoročný stav (možno tiež ojedinelý na slovenské pomery!). Vedenie mesta, ako aj školy však už môžu dlhší čas pokojne spávať. Skolaudovaná škola je dnes krompašskou realitou. Možno ostáva ešte dotiahnuť niektoré kozmetické úpravy, no škola sa už „hrdí" užívacím povolením a vlastným popisným číslom 2. Aj táto „kolaudačná story" je príbehom o ľuďoch, možno aj na nesprávnych miestach.
Škola počas svojej existencie mala viacerých pánov, ale bohužiaľ ani jedného poriadneho gazdu, ktorý by ju postavil na pevný „grunt". Tí si ju pohadzovali ako horúci zemiak, samozrejme bez kolaudácie. Okresný odbor školstva ju v 90. rokoch prevzal od vtedajšieho Mestského národného výboru v Krompachoch. Neskôr škola prešla pod správu mesta - zasa bez kolaudácie a nedostatočnej stavebnej dokumentácie. Vtedy ešte oblasť školstva bola štátnou doménou a „povinnosťou" štátu bolo školu skolaudovať. No ani do tretice k tomu nedošlo. Nakoniec v roku 2003, keď školstvo prešlo delimitáciou na mesto, delimitačný protokol bol podpísaný bez kolaudácie. Škola tak zostala vo „vienku" mesta a tomu neostávalo nič iné, iba sa s týmto problémom „chlapsky" popasovať.
Dnes je tento „bezkolaudačný" stav našťastie už minulosťou. Isté však je, že v Krompachoch školstvu naozaj ruže nekvitnú. V meste pred nedávnom vznikol odbor školstva kultúry a športu pri mestskom úrade. Ten si možno v budúcnosti takéto veci ustráži. Ako to pôjde ďalej ukážu nasledujúce dni, mesiace, roky....
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
