univerzitnej nemocnici v Bergene zriadiť popáleninové centrum. Nóri si ho vyhliadli na prednáške v Seattli, kde prednášal o medicíne katastrof.

"Nórsko je veľkým producentom ropy a tamojší lekári sa obávajú hromadných termických úrazov. Preto ma oslovili, aby som im pomohol navrhnúť a vybudovať adekvátne popáleninové pracovisko, pretože donedávna mali v Bergene iba štyri popáleninové lôžka v rámci plastickej chirurgie. Bola to zaujímavá skúsenosť, nórske zdravotníctvo je tomu nášmu dosť vzdialené," rozhovoril sa pri našom stretnutí Ján Babík (na snímke).

Škandinávia, a Nórsko zvlášť, majú podľa neho takmer dokonalý sociálny systém. Týka sa tak zdravotníctva, ako i školstva, podpory v nezamestnanosti či materstve. Samozrejme, Nóri za to vďačia predovšetkým rope, ale tiež naň prispievajú neuveriteľne vysokými odvodmi. V zdravotníctve potom platia iba symbolické poplatky a v podstate zadarmo majú veľmi kvalitnú zdravotnú starostlivosť.

"Ekonomické podmienky sú neporovnateľné. Nórsko zarobilo v minulom roku iba na rope 64 miliárd nórskych korún, čo je polovica celého slovenského hrubého domáceho produktu. Nečudo, že pomery v zdravotníctve sú tam celkom iné," hovorí J. Babík, ktorého prekvapila na naše pomery obrovská prezamestnanosť.

Na osem akútnych popáleninových lôžok naplánovalo vedenie viac ako štyridsať zdravotných sestier, pričom rovnaký počet sestier sa stará v šačianskej nemocnici o 36 lôžok... Bergenská univerzitná nemocnica má na 1100 lôžok osem a pol tisíc zamestnancov, zatiaľ čo v košickej fakultnej nemocnici pripadá na 1800 postelí tritisícštyristo zamestnancov a neustále sa hovorí o potrebe racionalizácie. Samozrejme, bergenská nemocnica robí aj veľa výkonov až 55-tisíc operácií ročne, pričom počet ambulantne liečených pacientov je viac ako desaťnásobný.

"Z nášho pohľadu majú veľkú prezamestnanosť, no oni pociťujú nedostatok pracovných síl a prijímajú najmä na nekvalifikovanú prácu imigrantov. Najpočetnejšie sú zdravotné sestry, medzi ktorými je ale veľa mužov a pacientom sa oveľa viac venujú. Tamojší lekári zas robia oveľa menej administratívy ako slovenskí - ich najdlhším textom je podpis. Všetko ostatné lekár na papieri iba zaškrtne, prípadne diktuje text asistentke. Na našom oddelení ich bolo až štrnásť, pričom pracovali aj v nočných službách. Popri zdravotníkoch bol v nemocnici aj veľký počet výskumných a výukových pracovníkov, vede sa tam venuje veľký priestor. Veľa zamestnancov ale pracuje na čiastočný úväzok," dozvedáme sa.

MEDZITITUL: Úplatky v Nórsku nejestvujú, každý pacient je ošetrený na vysokej úrovni

Nórske nemocnice sú veľmi dobre technicky vybavené. Keďže financie tam nepredstavujú žiaden problém, prístroje sa menia už po troch až piatich rokoch používania, desať či dvadsťročnú techniku tam nie je možné nájsť. Slovenska realita je taká, že prístroje slúžia svojmu účelu dlho po garantovanej životnosti, dovtedy, kým je možné ich opraviť. Naproti tomu použitie zdravotníckych materiálov máme na porovnateľnej úrovni.

"Pracovisku, na ktorom som v Bergene pôsobil, každoročne zvyšovali rozpočet o desať percent. V minulom roku im ho po prvýkrát znížili. Pýtali sa ma preto, kde by som ja ušetril, na čo som navrhol okrem iného znížiť počet personálu. Keďže tam mali dve sestry pol druha roka práceneschopné, podotýkam, že s plným platom, naznačil som, že by som začal pri nich. Nechápali, ako som čosi také mohol navrhnúť, že si to predsa nezaslúžia, keď sú vážne choré," pokračuje Ján Babík, podľa ktorého je odlišný nielen systém, ale aj mentalita severanov.

Svoj výborný sociálny systém totiž Nóri vôbec nezneužívajú. Tiež sú veľmi dôslední a disciplinovaní. Obrovský dôraz dávajú na prevenciu a dodržiavanie bezpečnostných predpisov a vďaka tomu majú oveľa menej úrazov detí, pracovných úrazov či dopravných nehôd. Ako vodiči sú veľmi opatrní, zásadne dodržujú maximálnu povolenú rýchlosť a pred priechodom pre chodcov zakaždým zastanú. Tiež veľmi striedmo užívajú alkohol, ktorý je u nás veľmi častou príčinou úrazov, zvlášť termických. Nebolo preto prekvapujúce, že najčastejšie boli pacientmi na popáleninovom oddelení prisťahovalci, ktorí nepoznajú techniku alebo jednoducho nedodržiavajú zásady bezpečnosti pri práci.

"Aj keď je to severská krajina, majú tam málo omrzlín. Nóri zvyknú hovoriť, že neexistuje zlé počasie, ale iba zle oblečený človek... Úplnou zriedkavosťou sú popáleniny u detí, ktoré sú u nás pomerne časté. Podpisuje sa pod to prevencia a účinná antireklama na nekvalitné a horľavé výrobky či oblečenie," hovorí šéf šačianskeho popáleninového centra.

Nóri sú podľa neho veľmi trpezliví, a to tak v role

zdravotníka, ako i pacienta. Úplatky tam prakticky nejestvujú, každý považuje za samozrejmosť, že je ošetrený veľmi dobre. Svoju vďaku prejavujú pacienti zdravotníkom najčastejšie vo forme kvetov, prípadne im donesú chutnú tortu. Mentalita škandinávcov je od našej veľmi odlišná. Nie sú takí pohostinní a spontánni, skôr uzavretí a konzervatívni, zato sa vyznačujú neuveriteľným pokojom.

"Fascinovalo ma, ako sa dá bez zhonu a stresu všetko vyriešiť. Obdivoval som tiež prepojenie nemocníc počítačovým systémom. Po tom, čo ma informovali o pacientovi, ktorého k nám mali preložiť, som vzápätí dostal cez počítač správu o jeho úraze s fotodokumentáciou a celou zdravotnou dokumentáciou," poznamenáva Ján Babík. Prednosta neskrýva svoje očarenie Nórskom, ale jedným dychom dodáva, že žiť v tejto krajine by napriek všetkému nechcel. "Predovšetkým je tam po väčšiu časť roka veľmi depresívne počasie. Predtým som nechcel veriť, že môže hmla a dážď pôsobiť na človeka tak negatívne. Ale keď v Bergene pršalo šesťdesiaty deň v kuse, pričom bola hmla a prítmie, pochopil som, čo je to mať zlú náladu alebo melanchóliu z počasia... Kvôli počasiu kedysi Škandinávci viedli rebríček v počte samovrážd, dnes s tým však už bojujú liekmi a výletmi za slnkom. Na cestovanie vynakladajú až pätinu svojich príjmov," dodáva.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári