obyčajnou vodou. Kráľovskí medicinmami mu závideli zázračnú schopnosť a pripravovali jeho skazu. Vodnými kúrami však Šaman vyliečil aj samotného kráľa, ktorý mu z vďačnosti vydal kráľovskú listinu, ktorou povolil Cigánom voľne sa usadiť v Uhorsku. Stalo sa tak 18. apríla 1423.
A čas plynul ako mýtické vody rieky Léthe. Liečivé účinky minerálnych vôd pomaly upadali do zabudnutia. O renesanciu "vodnej scény" Spiša sa postaral vrchný radca a kapitán na Šarišskom hrade Georgius Wernherus. V roku 1551 v rozprave o vodách v Bazileji predniesol svoje poznatky o podivuhodných vodách Uhorska. Jeho Latinská rozprava vyšla knižne pod rovnakým názvom. Slovensko dodnes považuje Wernherusa za zakladateľa uhorskej a slovenskej balneografie.
Zelená strecha Európy
Málokto si uvedomuje, že v Bukovských lesoch a Laboreckej vrchovine sa nachádza HLAVNÁ EURÓPSKA ROZVODNICA VODNÝCH TOKOV. Iba z tohto jediného územia vyteká 20 vodných tokov s hustou sieťou bezmenných prítokov. Ladomírovka, Chotčianka, Zbojský potok a ďalšie potôčiky sa na jar menia na hrozivé dravé toky... Pralesy Východných Karpát môžeme nazvať aj vodnou perlou, ktorú ochraňuje zelená strecha Európy v pralesoch Karpát.
Na tom malom fliačiku zeme, ktorá je našou vlasťou, máme dobre utajený poklad. Zázračné bohatstvo. V hlbinách má svoj rodný list cez 1 200 prírodných prameňov minerálnych vôd. Z územia Slovenska ako z náhornej planiny tieto vody odtekajú takmer úplne bez úžitku. Nech rátame akokoľvek dôsledne, vychádza nám aj pri najlepšej vôli, že ich využívame sotva 150...
V oblasti východu Slovenska máme zaregistrovaných 332 výverov minerálnych vôd rôzneho chemického zloženia. V Bardejove 7 a v Cígeľke dokonca 8 prameňov. Najbohatšie ložiská minerálnych vôd sa nachádzajú v okolí Prešova, Spišskej Novej Vsi, Popradu a Bardejova. A to ešte nespomíname bohaté kolektory termálnych vôd.
Svet a Európa nám závidia...
Do slovenských kúpeľov sa chodili liečiť významné svetové osobnosti. Štátnici zo všetkých kontinentov, indickí maharadžovia, ale aj majetní ľudia z ďalekých krajov. Kúpeľné tradície z dávnej minulosti máme, ale ich nepoznáme. Podľa uhorského zákona o kúpeľníctve (1876) boli všetky pramene na Spiši, v Bardejove a Poprade vyhlásené "úradne za liečivé". Známe Bardejovské kúpele, vždy v minulosti plne obsadené, sú dnes poloprázdne. Veľmi ochotne sem chodili korunované hlavy Európy a využívali aj liečivé žriedlá v Dlhej Lúke a Gerlachove.
Wernherusová správa osobitne zdôrazňuje liečivé účinky minerálnych vôd v oblasti Baldoviec v Spišskom Podhradí. V sídle Spišskej diecézy sa nachádzali sírnaté kúpele. V Dejinách Spiša (1880) sa spomínajú kúpele, ale aj možnosti ubytovania v 25 hosťovských apartmánoch. Hosťom k dispozícii bol aj lekár-špecialista, ktorý predpisoval okrem iného aj pitie minerálok z dvoch prameňov: Deák a Lúcia. V oblasti však existovali aj ďalšie pramene, ktoré sa využívali iba miestnymi občanmi. Liečili sa tu reumatické choroby, pooperačné stavy žalúdka, choroby obličiek močových ciest a chudokrvnosť. To všetko pred 130 rokmi. Kúpele Baldovce sa často nazývali "zlatou zdravou perlou nielen Uhorska, ale aj Európy..."
Neďaleko Smolníka vyvieral prameň s cementačnou vodou. Známy bol aj prameň Slatvina v Spišských Vlachoch, vhodný pre pacientov s nízkym krvným tlakom. Levočské kúpele a kúpele Thurzov pri Gelnici boli takmer po celý rok plne obsadené. "Kyseliek je na Spiši ako na nebi hviezd," píše sa v Sprievodcovi po Uhorských Karpatoch.
Svedectvo histórie...
Wernherusové podivuhodné vody na Spiši sa dostali do rúk istému Augustínovi Rebrovi, ktorý ho z latinčiny preložil do nemčiny. Nebol iba vzdelancom, ale aj obchodníkom. Originál prekladu venoval autor "najjasnejšiemu, najmúdrejšiemu a najvznešenejšiemu pánu Žigmundovi Herbersteinovi, slobodnému barónovi, radcovi kráľa rímskeho, uhorského, českého, komorníkovi i správcovi rakúskej pokladnice..." Žiada sa ešte doložiť, že výpočet funkcií a titulov tohto pána zďaleka nie je konečný. Rebro vo svojom spise sa vracia aj do dávnej histórie. Upozorňuje a cituje skúmateľa prírody Plíniusa, ktorý si nesmierne cenil podivuhodné vlastnosti vody. Napriek všetkej snahe história nepodáva žiadne svedectvá o aktivitách najjasnejšieho baróna v oblasti využívania minerálnych vôd.
Kedy je voda minerálna?
Slovenské minerálne vody sú v krajinách Európskej únie vyhľadávaným artiklom a sú uznávané všade vo svete. Podľa odborníkov sa za minerálnu považuje voda, ktorá v mieste výveru má viac ako 1 g/liter minerálnych látok. Minerálna voda s obsahom minerálnych látok nad 5 g/liter vody sa však používa už iba na kúpeľné účely. Na východe Slovenska bolo v prevádzke 27 kúpeľov. Postupne zanikli kúpele Smerdžonka, Kamienka, Cígeľka, Herľany, Baldovce, Sivá Brada, Ľubica, Gánovce... ale aj mnohé plniarne minerálnych vôd. Denne takto Slovensko prichádza o mnohomiliónové zisky...
Kto nájde zázračný prameň...
Podľa prastarých písiem, ale aj Juraja Wernhera, v oblasti medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou sa nachádza ojedinelý prameň, ktorý stúpa, ak mesiac dorastá, a klesá, ak sa zmenšuje. Podľa Wernhera prameň v medzilunárnom období celkom zaniká. Má zázračné vlastnosti na rôzne neduhy. Nemáme dôvody pochybovať o tvrdení pána Wernhera, ktorý pochádza z poľského Pacova, a na krakovskej Jagelovskej univerzite (1519) mal iba tie najserióznejšie referencie a patril medzi významných humanistických vzdelancov pôsobiacich v 16. storočí na Slovensku. Zomrel v Prešove, kde je aj miesto jeho večného odpočinku. V roku 1567 stratila nielen uhorská, slovenská, ale aj európska balneografia zanieteného propagátora minerálnych vôd.
Po roku 1950...
Geologický prieskum jednoznačne dokázal, že pod známym travertínovým vŕškom neďaleko Sivej Brady sa nachádzajú bohaté kolektory horúcej minerálnej vody, ktoré majú rovnaké liečivé vlastnosti ako pramene vo Vrbove v popradskom okrese. Ďalší hydrogeologický vrt potvrdil prítomnosť liečivých minerálnych vôd medzi vývermi sv. Ondreja a sv. Kríža. Na tomto mieste vznikol aj gejzír, ktorý obdivujú turisti, ale aj miestni obyvatelia. V roku 1980-85 pripravovala vládna komisia pre cestovný ruch návrh pre podrobnejší hydrogeologický prieskum v oblasti Sivej Brady. Ostalo však iba pri zámeroch.
Pulz cestovného ruchu Spiša
Naši predkovia si plne uvedomili, že v trojuholníku Bardejov, Spišská Nová Ves a Poprad je v zemi zakopaný zlatý poklad - minerálne pramene. Uhorský zákon z roku 1876 vyhlásil pramene za liečivé. Takmer storočie sa k nám hrnul svet. Zamestnanosť Spiša dostávala akceleráciu. Vznikali zájazdné hostince, dopravu obstarávali povozy a fiakre. V Levočských kúpeľoch bolo v roku 1893 cez 50 stálych hostí. Plná penzia pre hosťa bola na deň 1,20 zlatých. V sobotu a nedeľu sa vystriedalo cez 200 prechodných hostí. Podávali sa miestne špeciality a pitné kúry mali svoj pevný režim. Neďaleko Spišskej Novej Vsi boli ďalšie kúpele v Novoveskej Hute. Rozprávkové údolie Dubnice a liečivé minerálky sem lákali hostí z celej Európy. Uhorské korunované hlavy tu mali stále sídla. Podnikaví Spišiaci v tejto prírodnej perle postavili sedem hotelov so 160 prepychovými izbami. Cestovný ruch Spiša počas celého jedného storočia zabezpečoval plnú zamestnanosť. Od roku 1850 do roku 1885 sa v dvoch kúpeľoch neďaleko Spišskej Novej Vsi vystriedalo cez desaťtisíc zahraničných hostí. Vodoliečba dosahovala už vtedy také úspechy, že celá Európa o tom vedela. Šikovní Spišiaci podivuhodné vody propagovali naozaj obdivuhodne. Po celej Európe sa rozširovali pohľadnice a časopis Turista z roku 1928. Aj v neskorších rokoch bol expedovaný takmer do všetkých krajín ako reklamné výtlačky.
Spomenuli sme záujem korunovaných hláv, indických maharadžov, bohatých finančníkov, známych továrnikov a politikov o liečivé minerálne pramene. Spomenieme aj kráľa Ferdinanda I. Habsburského, v ktorom sa prebudil podnikateľský duch. Jeho stavitelia vypracovali viacero návrhov na postavenie kúpeľov. Z prastarých análov sa dozvedáme o kúpeľoch Thurzov neďaleko Gelnice. Naraz sa v nich mohlo ubytovať 120 hostí. Príjmy do štátnej kasy narastali. Spiš a celý kraj bohatol. Izba a služby vyšli hosťa na 1,20 zlatky. Samotné ubytovanie stálo 65 grajciarov.
Zabudnuté bohatstvo podzemných prameňov pred nás v súčasnosti stavia viacero otázok. V čom viazne využívanie minerálnych vôd? Je to v propagácii, investíciách, alebo šikovnom manažmente? Záujem o vrty je evidentný. Všetko, čo je pod našimi nohami, však patrí štátu... Názory na vlastníctvo sa rôznia. Ministerstvo zdravotníctva SR za ostatné roky ani v jednom prípade nevyužilo svoju kompetenciu udeliť súhlas na využívanie liečivých minerálnych vôd, hoci záujem by bol z radov domácich i zahraničných investorov, ktorí nezabudli na múdrosť otcov a dedov: "Čistá pramenitá voda bola prvým liekom na svete..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
