TRADÍCIA
Aj keď bola včerajšia Kvetná nedeľa poslednou pôstnou, čas predveľkonočného pôstu pokračuje. Dneškom začína pre kresťanov najvýznamnejší týždeň v roku, známy pod názvom Veľký, ktorý vyvrcholí Veľkonočnou nedeľou.
V tomto týždni sú cieľom mnohých pútnikov významné miesta, ktoré súvisia s dejinnými udalosťami kresťanských cirkví.
Jedným z najfrekventovanejších cieľov pútnikov je Jeruzalem, ďalším, bližším aj pre tisícky našich spoluobčanov večné mesto Rím. Katolícki veriaci sa chystajú ai inam - napríklad do španielskeho mesta Sevilla. Tu má Veľký týždeň, nazývaný Semana Santa špecifický program - uskutočňujú sa procesie kajúcnikov, súčasťou programu sú však aj folklórne a spoločenské podujatia. Palmové procesie sa uskutočnia aj v Poľsku a v susednom Rakúsku, kde sú spojené i s obľúbenými kraslicovými trhmi.
Aj keď je v starokresťanskom ponímaní Veľkej noci najdôležitejším čas od Veľkého piatku do Veľkonočnej nedele, ľudové tradície pripomínajú i dávnejšie obyčaje.
Ponajprv treba pripomenúť, že prísny 40-dňový pôst stále trvá a popri absencii mäsa na jedálnych lístkoch zaraďujú gazdinky do menu aj iné obradové jedlá. Napríklad, na Zelený štvrtok sa oddávna odporúča prihotoviť polievku z jarných bylín - napríklad z kôpru, štiavu, či mladej pŕhľavy, ktoré majú na zdravie ľudí dobrý vplyv. Najprísnejší pôst býva na Veľký piatok - vtedy sa zdraví a dospelí veriaci pôstia úplne, deti, chorí a ťarchavé ženy však môžu konzumovať pôstne jedlá, napríklad mliečne polievky a ryby. Každému dňu Veľkého týždňa prisúdili naši predkovia farby a označenia. Dnešný pondelok je podľa toho modrým, utorok žltým. Populárnejšie je označenie stredy, ktorá je odpradávna škaredou. To preto, lebo Judáš sa mrzko díval na Ježiša Krista a bozkom ho zradil. Starí ľudia radia, aby sa počas Škaredej stredy nikto nemračil, pretože by mu to ako trvalý následok ostalo na všetky stredy v roku.
Zelený štvrtok, deň poslednej večere Ježiša Krista a apoštolov, je pre ľudí dôležitý načúvaním zvonom.
Najmä z večerného zvonenia - po ňom totiž, ako sa oddávna hovorí, odlietajú zvony do Ríma. Ich kovové srdcia zmĺknu až do Bielej soboty na znak smútku z Ježišovho ukrižovania. Pri tomto poslednom zvonení má človek, podľa starej povery, zacengať vo vrecku mincami aby sa ho peniažky držali. Hlas zvonov nahrádzajú niekde až do Bielej soboty rapkáče. Na Zelený štvrtok sa odporúča poumývať sa skoro ráno v rose alebo v potoku, aby sme boli počas celého roka zdraví a pekní.
Veľký piatok je pre veriacich dňom hlbokého smútku, v evanjelickej cirkvi je najväčším sviatkom v roku. V katolíckych chrámoch zvyknú odhaľovať Boží hrob, čo je tradícia, ktorá začala v roku 1577 v Bavorsku. V tento deň sa v kostoloch nekonajú bohoslužby, kňazi s veriacicmi však pokračujú v čítaní pašií. Na mnohých miestach sa uskutočňujú pašiové sprievody. V Košiciach už v tomto roku vstúpi známy Ekumenický pašiový sprievod do druhého desaťročia svojej existencie.
V tento deň platí odporúčanie nepracovať na poli - tradícia velí, aby ľudia so zemou zásadne vôbec nehýbali, preto nie je vhodné pracovať ani v poli či v záhradách. Niekde ľudia dodnes dodržiavajú aj obyčaj, že na Veľký piatok sa zásadne nechodí na návštevy a z domu netreba vraj nič požičiavať.
Biela sobota je významná aj dávnym zvykom zapaľovania veľkonočnej sviece -paškálu, ktorý sa potom slávnostne vnáša do kostola. Na Slovensku sú dediny, v ktorých pred zapálením paškálu pozhášajú doma všetky ohne a zapália ich uhlíkom alebo plamienkom, prevzatým od posväteného paškálu. U katolíkov sa skutočňuje nočná bohoslužba, známe vigílie.
Veľkonočná nedeľa a pondelok sú už dňami radosti z Kristovho zmŕtvychvstania a Božím hodom veľkonočným končí 40-dňový pôst. Ženy zavčasu ráno naložia do prútených košíkov typické veľkonočné jedla - najmä šunku,klobásy, varené vajcia, syrek a koláče, ktoré po posvätení kňazom tvoria menu najdôležitejších raňajok v roku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
