Dieťa na pracovisko nepatrí. Rušilo by mamu i jej kolegov
Žena. I keď sa oficiálne Medzinárodný deň žien, ktorý kedysi pripadol na 8. marca, vytratil z kalendárov, aj dnes sú dámy objektom pozornosti básnikov, maliarov, hudobníkov, spevákov, dizajnerov, módnych návrhárov. Ženy už od čias Kláry Zetkinovej bojujúce za rovnoprávnosť, môžu povedať, že aj toho sa v poslednom období dočkali.
Pravda, len v tom, že musia pracovať tak výkonne ako muži, ale /až na výnimky/ v menej dôležitých funkciách a za menej peňazí. Takmer nič sa v živote žien nezmenilo v oblasti rodiny, výchovy detí a k tomu aj udržania si ťažko vydobytého zamestnania. Čo urobiť? Byť matkou alebo pracovníčkou? Dilema, ktorú rieši nejedna žena.
Skôr ako si problematiku dieťa na pracovisku áno či nie rozoberieme s psychologičkou PhDr. Danou Lovašovou, treba si podľa nej ujasniť, aký je asi vek dieťaťa, ktoré mama chce nosiť so sebou do zamestnania.
"Ak by bolo celkom malé alebo do troch rokov, takúto situáciu si úprimne povedané neviem ani predstaviť. Žiadne bábä nevydrží byť v pokoji osem hodín. Ani vtedy nie, keby to bol drobček, ktorý väčšinu dňa ešte prespí. Nehovoríme pritom o pracovnom výkone matky..." Otázkou podľa D. Lovašovej tiež je, kde by dieťa celý čas bolo. V kočíku pri maminom pracovnom stole? Pokiaľ pracuje niekde v kancelárii, povedzme. Čo však, ak je zamestnaná v továrni, niekde pri výrobnom páse alebo v poľnohospodárstve? Nemysliteľná situácia.
Podobne nezvládnuteľné by to bolo v prípade, ak má dieťa viac ako vek pokojne ležiaceho batoliatka. "Dnes sú dvoj-trojročné deti živé, všetko ich zaujíma, všetko potrebuje zobrať do ruky, ohmatať, a tým je podstatný aj neustály dozor. A to žena, ktorá má byť v práci a sústredená na plnenie úloh, nemôže zvládnuť. Som presvedčená, že dieťa na pracovisku by žiaden zamestnávateľ netoleroval. Kvôli výkonu matky, aj ostatných pracovníkov."
Dieťa podľa D. Lovašovej na pracovisko nepatrí ani keď je už väčšie, školopovinné. "Práve s takýmito prípadmi sa v praxi najčastejšie stretávam. Je to vtedy, ak školák ochorie a matka nechce veľa vynechať, a preto ho v rámci rekonvalescencie zoberie do svojho zamestnania." Prípadne ak sú prázdniny alebo v škole vznikne nepredvídaná situácia a neučí sa. Keď ho matka vezme na pracovisko, na chvíľku síce môže vzbudiť záujem kolegov, ale je to skutočne len na krátky čas, potom sa, aj napriek tomu, že ho mama zamestná, aby nevyrušovalo ostatných, môže stať nepríjemnou záťažou. Naviac, aj ono samo sa začne po čase nudiť, prípadne cíti, že je na obtiaž, lebo väčšinu dňa musí sedieť niekde v kúte a zaobrať sa skôr pasívnou činnosťou
- kreslením, maľovaním, čím je jeho pohyb značne obmedzený. Takže ani pre dieťa nie je vhodným riešenie byť s mamou na pracovisku.
"Z toho, čo sme si povedali, mamy nadšené zrejme nebudú, ale podľa môjho názoru deti s nimi nemôžu chodiť do práce. Tam, kde nie sú babky, dedkovia, tety a ujovia, určite treba hľadať iné riešenia." V čase prázdnin je to napríklad možnosť využiť ponuku centier voľného času a prímestských táborov, prípadne sa môže spojiť niekoľko žien a vždy iná by bola doma pre viaceré deti, čiže by si vytvorili akúsi bytovú mikroškôlku. Určite by to bolo rozumnejšie, finančne menej náročné, a aj pre dieťa zmysluplnšie riešenie. Trebárs aj preto, nech si nezačne namýšľať, že zavadzia alebo je dokonca na obtiaž.
D. Lovašová sa vo svojej praxi stretla aj s tým, že mama je s dieťaťom doma tri roky a ono si na ňu tak zvyklo, že do kolektívu jednoducho odmietne chodiť. Nezaberú ani také lákadlá ako nové hračky alebo, že v zariadení sú aj iné deti. Sú v ňom totiž aj momenty, napríklad noví cudzí ľudia, kvôli ktorým má dieťa strach. Tomu sa našťastie, dá ale pomôcť. Dnes už väčšina materských škôl mamám umožňujú, aby ešte skôr ako dieťa začne na celý deň chodiť do škôlky, nosili ho najprv len na pár hodín. "Takéto skúšky na neostro sú dôležité a mamám ich doporučujem realizovať približne mesiac predtým ako dieťa nastúpi už naplno do zariadenia a mama do práce. Určite to nemožno nechať na posledný deň. Dieťa, aj mama, potrebujú dostatok času na postupné predĺžovanie hodín, kedy budú od seba odlúčené."
Existujú však prípady, že ani to nepomôže. Vtedy, ak to finančná situácia rodiny dovolí a žena nechce stratiť prácu, prichádza zväčša do úvahy opatrovateľka. Sú však i situácie, že nepomôže vôbec nič a mama sa musí kvôli dieťaťu rozlúčiť so zamestnaním. Stáva sa to, ak si dieťa nevie na iné prostredie zvyknúť, pretože sa u neho prejavujú výrazné poruchy, napríklad úzkosť, strach. A tie sa odbúrajú len postupne, niekedy až vo veku, keď už má nastúpiť do základnej školy. "S takým prípadom, aby ostal doma s deťmi otec na materskej dovolenke, ako to bolo u mediálne známeho herca Maroša Kramára, som sa v mojej praxi nestretla. Možno je to aj vplyv konzervatívnosti u nás, na východe. Viem však o kladných otcoch, ktorí sa zvyknú postarať o hospitalizované dieťa. Je to najmä vtedy, ak je v rodine ešte ďalšie, menšie dieťa, a mama nie je schopná chodiť za ďalším, do nemocnice," dodala PhDr. Dana Lovašová.
Dnes je skutočne veľa žien, ktoré sa dostanú do situácie, kedy musia položiť na jednu misku váhy prácu a kariéru a na druhú rodinu a pocit, byť mamou. Zatiaľ sa jazýček, aj keď to nie je najpríjemnejšie skonštatovanie, začína nakláňať k postupu v zamestnaní. Dosť jasne to potvrdzujú aj štatistiky o počte narodených detí.
lia
Autor: Starnete prirýchlo?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
