dnes riaditeľka OC Cassovia Silvia Liptáková
"Som celkom dobrá šoférka. Hodnotím sa na slušnú dvojku"
Skúšky na zisk vodičského oprávnenia zložila riaditeľka OC Cassovia Silvia Liptáková už v sedemnástich rokoch. Musela si teda takmer 12 mesiacov počkať, kým si mohla sadnúť za volant. Keď deň D prišiel, v aute sa cítila ako ryba vo vode, a to platí dodnes.
"Podľa mňa som celkom dobrá šoférka," nazdáva sa S. Liptáková. "Kým muži by si dali za vodičské umenie zaručene jednotku, ja sa hodnotím na slušnú dvojku. Jediným čiernym bodíkom je, že nerada jazdím v noci, mám obavy, čo by som urobila, keby som náhodou dostala defekt alebo by sa mi na aute niečo pokazilo. Som technický antitalent, a tak by som v prvom momente zrejme ostala bezradná."
Dokonca má k týmto technickým veciam niečo ako odpor, takže ani nemá snahu sa učiť, ako to alebo ono urobiť. Buď by teda bola odkázaná bezradne stáť, stopovať a čakať, alebo, a to je viac ako pravdepodobné, využila by spoľahlivého spoločníka - mobil a niekoho zručného by na opravu privolala.
Inak má ale vo vodičských schopnostiach len plusky, zatiaĺ ešte nemala žiadnu haváriu. Ani len "ťukes." Bez problémov jazdí v zime, aj v lete. V lete síce o trochu radšej, ale ani v mesiacoch, keď napadne sneh či príde kalamita, auto na kolíky neodstaví. Je každodenne jazdiacim človekom, ktorý už zažil v doprave rôzne situácie. Aj také, že si pri nich i ponadávala. Kritikou nešetrí ani do vlastných radov. Najmä, ak sa už na prvý pohľad stretne s neschopným a zmätkujúcim šoférom. Vtedy si je takmer istá, že auto riadi žena.
Čo zatiaľ sama negatívneho vyviedla bolo to, že nezastavila na stopke. Kvôli tomu pokutu i zaplatila. S policajtom sa o jej odpustenie nehandrkovala, na uniformy vraj "nerada robí oči." Ženskú vynaliezavosť využila len v jedinom prípade, keď prešvihla čas parkovania a snažila sa to policajtovi zdôvodniť. Podarilo sa, nič nemusela doplatiť. Po odchode sa však cítila trošku trápne.
Baby za volantom dnes už nie sú žiadnou výnimkou. Šoférujú bežné autá, aj tereňáky. A predsa si podľa S. Liptákovej niektoré zbytočne stále samy namýšľajú, že nie sú supermanky. "Za volantom si treba veriť a myslieť pozitívne. Keby som mala stále na pamäti, že mne sa určite stane dopravná nehoda alebo do niečoho ťuknem, ono sa to aj udeje. Ja ale na negatívne veci nemyslím, a preto sa mi všetko "vyhýba," tvrdí S. Liptáková, ktorá si urobí poriadok i vtedy, ak má vedľa seba mužského spolucestujúceho. Vopred ho upozorní, aby jej do šoférovania nekecal, nech má na pamäti, že má pri sebe vodičku - ženu, a je pokoj. Pravda, to platí aj naopak. Ak šoféruje muž a ona je prísediacou, tiež je ticho, lebo vraj sa "bojí." Čo keby ju vysadil kdesi na okraji cesty?
"Teraz ale vážne. Každý má svoj spôsob vedenia auta a keby mu ten druhý do toho kibicoval, nebolo by to správne. Len by zbytočne stúpol v oboch adrenalín a vzápätí by prišli za volantom aj ozajstné zmätky. A tomu treba predchádzať," zastáva svoju filozofiu Mgr. Silvia Liptáková.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Autor: Prerozdeľte domáce práce
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
