Nádejné sekretárky ťahal do postele
Slovensko patrí medzi európske krajiny s najvyššou mierou nezamestnanosti. Práce je najmä na východe málo, a keď sa aj nejaké nájde, plat nestojí za nič. S tým rátal aj 41-ročný Michalovčan Peter H. On síce zamestnaný bol, no rozhodol sa využiť skutočnosť, že tisíce iných a najmä žien, nie. Vymyslel a realizoval fintu, ktorá mu nejaký čas prinášala aký-taký želaný výsledok, no v konečnom dôsledku preň znamenala sťahovanie do basy.
Hlavný hrdina dnešného prípadu bol obyčajný obchodný zástupca istej firmy. Mal k dispozícii služobné terénne auto a brázdil cesty republiky krížom-krážom. Peter bol ženatý a mal dve deti, no to mu nebránilo, aby sa na cestách nepokúšal nadväzovať náhodné známosti. Na spôsob, ako zaručene uspieť, prišiel vtedy, keď si v novinách všimol v kolónke ´Hľadám zamestnanie´ množstvo inzerátov.
"Zavolal mi a predstavil sa ako majiteľ firmy, ktorý potrebuje sekretárku," spomínala na prvý kontakt s Petrom 28-ročná Jana K. Figurovala ako jedna z desiatok jej podobných, ktoré si dali do novín krátky inzerát, že hľadá prácu. "Do telefónu mi povedal, že jeho firma má kontakty s Rakúskom a že musí často cestovať do Viedne. Preto potrebuje sekretárku, ktorá by počas jeho neprítomnosti dvíhala telefóny a keď bude treba, šla s ním aj do zahraničia." Samozrejme, Jana ´zabrala´... Vzala by čokoľvek, len aby sa konečne zamestnala.
"Prišiel na nejakom čiernom terénnom aute, nasadla som a on vyrazil von z mesta. Cestou mi povedal, že neďaleko hraníc má mať večer rokovanie s nejakým dodávateľom." Jane sa nový ´šéf´ pozdával. Rozprával jej zážitky z ciest, pridal pár vtipov, a tak sa cítila uvoľnene. "Pán H. zastal pri motoreste a vošiel dnu. Po chvíli sa vrátil a oznámil mi, že obchodný partner sa zdržal a príde až ráno. Vraj prespíme v motoreste a počkáme naň." Samozrejme, Janu to zarazilo, no keď jej ´šéf´ oznámil, že bývať budú oddelene, upokojila sa.
"Pozval ma na večeru a na nej sme dohodli všetko podstatné, čo sa týka našej spolupráce," pokračovala Jana. "Zrátala som si, že za mesiac by som mohla zarobiť až 15-tisíc na ruku." Nakoniec však z lukratívnej práce ani pláce nebolo nič. "Po večeri ma zavolal do svojej izby s tým, že potrebuje niečo naklepať na stroji. Nezdalo sa mi na tom nič podozrivé." Zo sna Jana vytriezvela vo chvíli, keď vošla do šéfovej izby a on ju usadil na posteľ. "Povedal, že od sekretárky čaká úplnú oddanosť. Chvíľu som nechápala, no za okamžik mi došlo, o čo mu ide. To keď ma zvalil na posteľ a snažil sa ma vyzliecť..."
Petrovi trvalo päť minút zápasenia, kým mu došlo, že s touto ´sekretárkou´ si v ten večer neužije. Keď boj o jej lono konečne vzdal, ospravedlnil sa a nechal ju na pokoji. "V izbe som sa zamkla a dobré dve hodiny som nevedela zaspať. Ráno mi pán H. oznámil, že ma prepúšťa. Vraj som neuspela." Ani ju neodviezol domov. Akurát vyplatil izbu, nasadol do auta a odfrčal. "Neviem, prečo som to hneď neoznámila na políciu. Asi som sa hanbila a možno preto, že v podstate k ničomu nedošlo..." Bolo to vraj pre ňu ponaučenie, aby nebola taká naivná. "Políciu som kontaktovala až vtedy, keď som si v novinách prečítala správu o tej znásilnenej...
Keďže Peter neuspel, pokúsil sa o repete. Zmenil však taktiku. Žiadny motorest a izba. Kandidátku na sekretárku sa pokúsil dostať v lese. Ozval sa na inzerát a dohovoril si schôdzku s 31-ročnou Alenou R. "Bola som z tej ponuky veľmi natešená," spomínala matka dvoch detí na stretnutie s v reštaurácii. "Rozprával o služobných cestách a ponúkol mi 10 tisícový základný plat, k tomu mesačné prémie podľa zisku." Potom nasadli do auta a Peter H. vraj povedal, že idú do druhého mesta dohodnúť nejaký obchod. Pani R. začala tušiť, že niečo nie je v poriadku až vtedy, keď auto zabočilo na nejakú lesnú cestu.
"Kým som sa spamätala, prešli sme asi sto metrov a auto zastalo. Pán H. sa domáhal sexu. Hrozil mi, že ak nebudem povoľná, môžem prísť o život. Keď povedal, že ľudské telá sa v lesnej pôde rýchlo rozkladajú, vzdala som to. Myslela som na svoje dve deti..." Alena sa násilníkovi podvolila a na sklopených sedadlách si vytrpela, kým si užíval s jej obnaženým telom. "Keď skončil, prikázal mi, aby som mlčala, lebo inak si ma nájde a umlčí. Potom ma odviezol späť do mesta." Počas jazdy sa Alene podarilo nenápadne zobrať jedno z tlačív, ktoré videla v aute. "Bola som rozhodnutá, že to oznámim na polícii. Ešte som si zapísala aj číslo auta."
To nakoniec kriminalistom nebolo nič platné. Vysvitlo, že Peter H. ukradol pár ešpézetiek, ktoré pri svojich záletoch namontoval na služobné vozidlo. Takto si bol istý, že aj keby ho nejaká žena udala, podľa auta ho nik nevypátra. Ukradnuté tlačivo z podniku, v ktorom pracoval, však bolo pre kriminalistov dobrou stopou. Alena R. ho identifikovala a keď sa správa objavila v ktorejsi novinovej krimikronike, prihlásila sa na polícii aj Jana K. Vtedy si vyšetrovatelia uvedomili, že takto postihnutých žien môže byť viac, no hoci v niektorých denníkoch výzvu opakovali, ďalšie obete sa neprihlásili. Možno zo strachu, možno nechceli zažiť ďalšiu hanbu...
Za znásilnenie i pokus oň vyfasoval Peter H. 5 rokov za mrežami.
robo
Autor: Prerozdeľte domáce práce
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
